Článok sa venuje posudzovaniu situácií, kedy ide o prácu nadčas, na základe súdnych rozhodnutí.
- Vzor
Ak nie sú naplnené znaky práce nadčas „prechodná a naliehavá zvýšená potreba práce“, ide o prácu nadčas a patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas?
Zhrnutie:
Zamestnávateľ tvrdil, že ak niekto vykonáva prácu „nadčas“ dlhodobo a nie ako naliehavú a prechodne zvýšenú potrebu práce, je to vlastne nezvládanie úloh zamestnancom v ním určenom pracovnom čase (zamestnávateľ pokyn na takúto prácu nedal, ale prácu preberal), a keďže to nenapĺňa definičné znaky práce nadčas (prechodná a naliehavá zvýšená potreba práce práce), nie je to práca nadčas podľa § 97 ZP.
Najvyšší súd SR však v konkrétnej veci povedal, že je to dôsledok zlej organizácie práce zamestnávateľom (zamestnanec vykonával prácu, ktorú v minulosti vykonávali tri osoby) a zároveň povedal, ak sa práca vykonáva dlhodobo (a nie výnimočne), neznamená to, že nejde o prácu nadčas, t. j. ak zamestnávateľ nedodrží formálne znaky práce nadčas (prechodná a naliehavá zvýšená potreba práce), ide to na jeho ťarchu.
NS SR (uznesenie 5 Cdo 24/2019) sa vyslovil, že to, že ak zamestnávateľ nesplní podmienku naliehavej a prechodne zvýšenej potreby práce nadčas (§ 97 ods. 5 ZP), ale ide o de facto dlhodobý stav, pričom takýto výkon práce nadčas neprikázal (ale preberá výsledky), neznamená to, že nejde o prácu nadčas a že zamestnancovi nepatrí mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas.
NS SR uviedol: Nariadenou prácou nadčas je i práca vykonávaná síce bez výslovného príkazu, avšak s vedomím zamestnávateľa a preberaním a využívaním výsledkov práce zamestnanca.