V dnešnej dobe môžeme pozorovať pri mieste výkonu práce smerovanie k výkonu práce z domu, či už formou domáckej práce alebo „home officu“. Stále však existuje mnoho pracovných pozícií, kde je nevyhnutná práca na pracovisku a kde sú nevyhnutné zásahy zamestnanca aj mimo riadnej pracovnej doby.
V takomto prípade môže dochádzať k situáciám, keď je potrebné, aby bol zamestnanec pripravený na výkon práce a nachádzal sa buď na pracovisku, na konkrétnom dohodnutom mieste alebo bol schopný sa v relatívne krátkom čase na určené miesto dostaviť. Tento inštitút je označený ako „pracovná pohotovosť“ a je upravený v § 96 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce″) a systematicky zaradený do časti venujúcej sa pracovnému času.
- Vzor
Nariadenie a dohodnutie pracovnej pohotovosti
Zamestnávateľ môže zamestnancovi na zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadiť pracovnú pohotovosť, t. j. prácu mimo rozvrhu jeho pracovného času a nad jeho určený týždenný pracovný čas. Pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť najviac v rozsahu osem hodín v týždni a najviac v rozsahu 100 hodín v kalendárnom roku. Nad tento rozsah je pracovná pohotovosť prípustná len po dohode so zamestnancom.
Pracovná pohotovosť znamená, že zamestnanec je povinný zdržiavať sa po určený čas na dohodnutom mieste (pracovisko alebo iné miesto) a byť pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy.
Aktívna a neaktívna pracovná pohotovosť
Pri pracovnej pohotovosti je pre zamestnávateľa, ako aj pre zamestnanca kľúčové posúdenie, či ide o pracovný čas alebo o čas odpočinku.
Čas, keď zamestnanec počas pracovnej pohotovosti vykonáva prácu, je aktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za prácu nadčas. Je teda zároveň zrejmé a nespochybniteľné, že ide o pracovný čas.
Problematickým môže byť posúdenie neaktívnej pracov