Vyhľadávanie v pracovnoprávnych vzťahoch
Pracovno-
právne
vzťahy
Pracovná pohotovosť
Kategória: Pracovný čas Autor/i: Mgr. Jana Sapáková, LL.M.Eur, vedúca advokátka, Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.
V dnešnej dobe môžeme pozorovať pri mieste výkonu práce smerovanie k výkonu práce z domu, či už formou domáckej práce alebo „home officu“. Stále však existuje mnoho pracovných pozícií, kde je nevyhnutná práca na pracovisku a kde sú nevyhnutné zásahy zamestnanca aj mimo riadnej pracovnej doby.
V takomto prípade môže dochádzať k situáciám, keď je potrebné, aby bol zamestnanec pripravený na výkon práce a nachádzal sa buď na pracovisku, na konkrétnom dohodnutom mieste alebo bol schopný sa v relatívne krátkom čase na určené miesto dostaviť. Tento inštitút je označený ako „pracovná pohotovosť“ a je upravený v § 96 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce″) a systematicky zaradený do časti venujúcej sa pracovnému času.
Nariadenie a dohodnutie pracovnej pohotovosti
Zamestnávateľ môže zamestnancovi na zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadiť pracovnú pohotovosť, t. j. prácu mimo rozvrhu jeho pracovného času a nad jeho určený týždenný pracovný čas. Pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť najviac v rozsahu osem hodín v týždni a najviac v rozsahu 100 hodín v kalendárnom roku. Nad tento rozsah je pracovná pohotovosť prípustná len po dohode so zamestnancom.
Pracovná pohotovosť znamená, že zamestnanec je povinný zdržiavať sa po určený čas na dohodnutom mieste (pracovisko alebo iné miesto) a byť pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy.
Aktívna a neaktívna pracovná pohotovosť
Pri pracovnej pohotovosti je pre zamestnávateľa, ako aj pre zamestnanca kľúčové posúdenie, či ide o pracovný čas alebo o čas odpočinku.
Čas, keď zamestnanec počas pracovnej pohotovosti vykonáva prácu, je aktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za prácu nadčas. Je teda zároveň zrejmé a nespochybniteľné, že ide o pracovný čas.
Problematickým môže byť posúdenie neaktívnej pracovnej pohotovosti. Zákonník práce síce jasne oddeľuje neaktívnu pracovnú pohotovosť na pracovisku a neaktívnu pracovnú pohotovosť mimo pracoviska, v praxi však nemusí byť toto rozdelenie jednoznačné, resp. aj pracovná pohotovosť mimo pracoviska môže byť za určitých okolností posúdená ako pracovný čas.
Zároveň by uvedené mohlo platiť aj opačne, a to, že pracovná pohotovosť na pracovisku (ak je napríklad dohodnutým pracoviskom domácnosť zamestnanca) by mohla byť posúdená ako čas odpočinku. Treba však zdôrazniť, že táto druhá alternatíva by bola v neprospech zamestnancov a týmto smerom sa judikatúra nevyvíja.
Posúdenie neaktívnej pracovnej pohotovosti, keď sa zamestnanec zdržiava na dohodnutom mieste mimo pracoviska, ako pracovného času je problematickým hlavne z dôvodu limitov pracovného času. Zamestnávateľ je zodpovedný za také rozvrhnutie pracovného času, ktoré bude v súlade so Zákonníkom práce a budú dodržané limity pracovného času, nepretržitého denného odpočinku, ako aj nepretržitého odpočinku v týždni.
Podľa ustanovenia § 96 ods. 2 Zákonníka práce je čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, neaktívna časť pracovnej
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
Kategórie
