Pracovný pomer na určitú dobu predstavuje pre zamestnávateľov možnosť pružnejšej reakcie na ich aktuálne potreby, napríklad pri dočasnom náraste zákaziek, riešení projektov alebo pri potrebe pokrytia sezónnych prác, aj keď aplikačná prax ukazuje, že je využívaný bežne na zmluvné pokrytie akýchkoľvek prác pre jeho bezproblémové skončenie uplynutím doby.
To sa prejavilo aj v súčasnej situácii, kedy skončenie pracovných pomerov uplynutím doby spôsobuje starosti s vysokým nárastom nezamestnanosti. Za účelom udržania pracovných miest a predchádzania nárastu nezamestnanosti v dôsledku krízy spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 sa vyhovelo podnetom zamestnávateľov a prijali sa osobitné pravidlá pre predlžovanie a opätovné dohodnutie pracovných pomerov na určitú dobu.
Od 17. júna 2020 do platnosti a účinnosti vstúpilo ustanovenie § 252o zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ZP“), ktoré umožňuje predĺženie pracovného pomeru na určitú dobu aj nad rámec „bežného“ trvania podľa § 48 ZP. Ako sa ukazuje, podmienky na predĺženie pracovného pomeru podľa § 252o Zákonníka práce nie sú vykladané odbornou verejnosťou jednotne a je potrebné im venovať bližšiu pozornosť.
- Vzor
Podľa § 252o ZP: „Pracovný pomer na určitú dobu, ktorý sa má skončiť podľa § 59 ods. 2 ZP v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo do dvoch mesiacov po ich odvolaní, u ktorého nie sú splnené podmienky na jeho predĺženie podľa § 48 ods. 2 ZP, je možné predĺžiť jedenkrát a najviac o jeden rok.“
Z citovaného ustanovenia vyplývajú nasledujúce hmotnoprávne podmienky pre aktiv