Programové vyhlásenie vlády SR a predpokladané a možné zmeny v pracovnoprávnej legislatíve

Následne vláda vyhlasuje nasledujúce (pozn. autora, relevantné pasáže sú zvýraznené a indikujú možné záujmy vlády na zmenu právnej úpravy, ale aj iné zmeny):  „Vláda preberá Slovenskú republiku charakterizovanú prehlbujúcou sa chudobou, sociálnym vylúčením znevýhodnených skupín, nerovnomerným vývojom pracovného trhu a slabnúcou ochranou zamestnancov, agentúrnych zamestnancov, živnostníkov a iných foriem zamestnávania. ... Na pracovnom trhu sa dramaticky zvýšili regionálne rozdiely a prehlbuje sa priepasť medzi potrebami z hľadiska znalostí a zručností a kvalifikáciou nezamestnaných, ale aj mnohých pracujúcich. Pracovné podmienky vrátane odmeňovania im neumožňujú udržať si zodpovedajúcu úroveň kvality života. Sociálny dialóg neplní úlohu platformy partnerskej komunikácie štátu, zamestnávateľov a odborárov o kľúčových politikách. Starostlivosť o starších a zdravotne znevýhodnených si vyžaduje strategické zmeny, aby zodpovedala ich potrebám. Strategickou prioritou programu vlády je aktívne a komplexné vytvorenie, udržanie a rozvíjanie uceleného systému zosúladenia sociálnych a hospodárskych aktivít tak, aby bol efektívne využitý ľudský potenciál Slovenskej republiky. Trvalo udržateľný rast kvality života všetkých občanov je závislý od úrovne solidarity a ich motivácie v rodinách, medzi jednotlivými skupinami ľudí, regiónmi. K tomu musí slúžiť zdokonaľovaný systém sociálnej ochrany, sociálnej pomoci, dôstojnej práce pre všetkých. Len tak je možné naplniť prioritu programu tejto vlády: „Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť.“ V súlade s cieľmi tejto vlády a civilizačnými  európskymi i globálnymi trendmi je  rámcovým záväzkom vlády budovať na Slovensku silný a sociálne spravodlivý štát, ktorého stredobodom pozornosti je človek od narodenia až po dôstojnú starobu. Štát, ktorý motivuje a podporuje osobnú i kolektívnu iniciatívu prinášajúcu prospech jednotlivcom a celej spoločnosti. Zároveň štát, ktorý garantuje a zabezpečuje pomoc ľuďom a komunitám, ktorí ju potrebujú a sú na ňu objektívne odkázaní, aby ich životné situácie neviedli k spoločenskému vylúčeniu, chudobe a živoreniu. Silný štát, ktorý promptne zasiahne v krízových situáciách a neignoruje potreby odkázaných ľudí, rodín a spoločenstiev.“

Krátkodobé priority

Následne vláda identifikuje tzv. krátkodobé priority. Z nich možno vybrať nasledujúce:

K uvedenej priorite možno uviesť, že SR musí do 15. novembra 2024 transponovať smernicu  EÚ 2022/2041 o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii. V tejto súvislosti MPSVR SR dňa 21.  novembra 2023 zverejnilo tzv. predbežnú informáciu – https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/PI/2023/319 .

Zároveň by samotný materiál mal predbežne byť doručený na vládu v marci 2024 (https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/28227/1).

Samotná smernica neurčuje presnú výšku minimálnej mzdy, resp. presný vzorec jej určenia, ale v čl. 5 ods. 4 ustanovuje „Členské štáty na usmernenie svojho posúdenia primeranosti zákonných minimálnych miezd použijú orientačné referenčné hodnoty. Na uvedený účel môžu použiť orientačné referenčné hodnoty, ktoré sa bežne používajú na medzinárodnej úrovni, ako je 60 % hrubého mediánu mzdy a 50 % hrubej priemernej mzdy, a/alebo orientačné referenčné hodnoty používané na vnútroštátnej úrovni.“.

Z programového vyhlásenia vlády SR je zjavné, že vláda SR sa chce vyrovnať s otázkou tzv. automatu minimálnej mzdy, ktorý bol pôvodne nastavený na hodnote 60 % z priemernej mesačnej mzdy, avšak bol upravený na úroveň 57 %. Pri porovnaní hodnoty v čl. 5 ods. 4 smernice a textu § 8 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov sa môže javiť, že ide o rozdiel 7 %, resp. 10 %, ale je potrebné uviesť, že medzinárodné štatistiky porovnávajú rovnaké kalendárne roky, pričom § 8 vychádza vždy z posledného ustáleného údaja, t. j. pre rok 2024 z priemernej mesačnej mzdy za rok 2022 („Ak sa nedosiahla dohoda podľa § 7, suma mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok je 57 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy.“).

V realite je teda podiel nasledujúci:

Príklad rok 2024:

• 57 % zo sumy 1304,- € (priemerná mesačná mzda za rok 2022) = 744 € (sociálni partneri sa dohodli na sume 750 €),
• Predikcia priemernej mzdy* na rok 2024 je: 1545 € (*Makroekonomická prognóza IFP z 21.11.2023),
• 750 € z 1545 € = 48,54 % (reálny podiel pri týchto údajoch z rovnakého roka by teda bol 48,54 %, pri sume 744 € by bol 48,15 %),
• ak by minimálna mzda bola 60 % zo sumy 1304 € = 783 € (išlo by  podiel 50,67 %).

 Príklad roku 2025: