Skúšobná doba je upravená v § 45 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „ZP“). Strohá právna úprava má niekoľko zaujímavých aplikačných otáznikov. Článok obsahuje 16 otázok ohľadom aplikovania skúšobnej doby v praxi a odpovedí na ne.
- Vzor
1. Je rozdiel medzi skúšobnou dobou a skúšobnou lehotou?
Pracovné právo nepozná pojem skúšobná lehota. Na overenie toho, či sa naplnia očakávania tak zamestnanca, ako aj zamestnávateľa, ktoré majú v súvislosti s uzatvorením pracovného pomeru, najmä či obom zmluvným stranám budú vyhovovať dohodnuté pracovné podmienky, slúži skúšobná doba. To, že je skúšobná doba dobou, a nie lehotou, ovplyvňuje predovšetkým počítanie času.
Podľa § 37 ZP doba, na ktorú boli obmedzené práva alebo povinnosti, a doba, ktorej uplynutím je podmienený vznik práva alebo povinnosti, sa začína prvým dňom a končí sa uplynutím posledného dňa určenej alebo dohodnutej doby. Plynutie skúšobnej doby sa začína tým dňom, ktorý bol dohodnutý ako deň nástupu do práce, napríklad ak si zmluvné strany dohodli ako deň nástupu do práce 1. júla 2021, týmto dňom začína skúšobná doba aj plynúť (ak by išlo o lehotu, začala by plynúť 2. júla 2021).
Skúšobná doba začne plynúť, aj keby zamestnanec v daný deň nenastúpil do práce. Ak koniec doby pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, skúšobná doba uplynie tento deň. Ak by išlo o lehotu a jej posledný deň by pripadol na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledným dňom lehoty by bol najbližší nasledujúci pracovný deň.
2. Vzniká skúšobná doba automaticky so vznikom pracovného pomeru?
Nie, nevzniká automaticky (zo zákona). Ak majú zmluvné strany na skúšobnej dobe záujem, musia si ju výslovne dohodnúť. Skúšobná doba nie je obligatórnou (podstatnou) náležitosťou