Problematika pandémie spôsobenej koronavírusom bola v posledných niekoľkých mesiacoch pravidelnou témou mnohých vedeckých či odborných článkov.
Vo všeobecnosti sa však väčšina z nich v súvislosti s individuálnymi pracovnoprávnymi vzťahmi, zameriavala na možnosti ospravedlnenia/neospravedlnenia prítomnosti zamestnanca v práci, pričom sa snažila identifikovať použitie rôznych pracovnoprávnych inštitútov od prekážky v práci na strane zamestnávateľa či na strane zamestnanca až po uplatnenie možnosti zamestnávateľa nariadiť zamestnancom čerpanie dovolenky podľa ustanovenia § 111 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce") na čas, kedy ich nepotrebuje v práci z dôvodu poklesu objednávok alebo výroby.
Žiadny z nich sa však nezaoberal v súčasnosti vypuklým problémom právnej možnosti zamestnávateľa nariadiť zamestnancovi podstúpenie testu na COVID-19 ako súčasti uloženia pracovného pokynu zamestnávateľa, napr. v rámci realizácie preventívnej lekárskej prehliadky zamestnanca.
- Vzor
Právne východiská povinnosti zamestnávateľa
Špecifickosť predmetnej situácie sa odvíja od skutočnosti, že pri nej prichádza k prelínaniu sa troch rôznych právnych režimov v podobe právnej úpravy pracovnoprávnych vzťahov (najmä Zákonníka práce), právnej úpravy ochrany osobných údajov (najmä nariadenia GDPR) a príslušných právnych predpisov z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ustanovenie § 146 ods. 2 Zákonníka práce a § 147 ods. 1 Zákonníka práce uvádzajú, že "starostlivosť o bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci a o zlepšovanie pracovných podmienok ako základných súčastí ochrany práce je rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia pracovných úloh. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov" a "zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam".[1]
V nadväznosti na predmetné ustanovenia § 6 ods. 1 a nasl. zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o BOZP") sa uvádza, že medzi všeobecné povinnosti zamestnávateľa patrí " aj povinnosť, v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnosti, na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odb