Príspevok sa zaoberá právnou úpravou zodpovednosti zamestnávateľa za škodu na odložených veciach. V príspevku je poukázané najmä na predpoklady vzniku tejto zodpovednosti zamestnávateľa za škodu, postup pri uplatňovaní náhrady škody a premlčanie práva na náhradu škody.
- Vzor
Právna úprava náhrady škody obsiahnutá v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len "Občiansky zákonník") sa v pracovnoprávnych vzťahoch nepoužije, keďže zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len "Zákonník práce") upravuje náhradu škody komplexne. To však neplatí v prípade ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktoré sa použijú na pracovnoprávne vzťahy.
Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu na odložených veciach (§ 193 Zákonníka práce) je vybudovaná na princípe objektívnej zodpovednosti; ak sú dané zákonné podmienky tejto zodpovednosti, neprichádza do úvahy eventuálne spoluzavinenie škody zamestnancom, poprípade zbavenie zamestnávateľa zodpovednosti za škodu (R 70/1970).
Zamestnanec musí preukázať, že mu vznikla škoda na veciach (či už poškodením, zničením, alebo stratou veci), ktoré odložil u zamestnávateľa pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, a to na mieste na to určenom (napríklad ak bolo ako miesto na to určené vyhradená skrinka) alebo na mieste, kde sa obvykle odkladajú.
Ak sa mu podarí túto okolnosť preukázať, zamestnávateľ mu zodpovedá za škodu, aj