Bezdôvodné obohatenie je právnym inštitútom, ktorý reflektuje zásadu, že nikto sa nemôže bez jasného dôvodu obohatiť na úkor niekoho iného. Zároveň ustanovuje povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Všeobecná právna úprava tohto inštitútu sa nachádza v tretej hlave šiestej časti zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len „Občiansky zákonník“). K obohacovaniu bez právneho dôvodu dochádza však nielen v občianskoprávnych vzťahoch, ale aj v obchodnoprávnych alebo pracovnoprávnych vzťahoch. V tomto článku sa bližšie zameriame na bezdôvodné obohatenie vo vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom.
- Vzor
Právna úprava bezdôvodného obohatenia v Zákonníku práce
Pracovnoprávna úprava inštitútu bezdôvodného obohatenia sa nachádza v § 222 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“), pričom podľa ods. 1 tohto ustanovenia platí, že „ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať″.
Zákonná úprava nachádzajúca sa v Zákonníku práce má oproti všeobecnej úprave nachádzajúcej sa v Občianskom zákonníku užší rozsah a stanovuje základný predpoklad na bezdôvodné obohatenie podľa Zákonníka práce, a to existenciu pracovnoprávneho vzťahu. Samotná právna úprava obsahuje dve alternatívy pri povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie, a to tak, aby pokryla obe situácie, keď dôjde k b