Štrajk je už historicky nástrojom zamestnancov na dosiahnutie lepších pracovných podmienok. Štrajk by však mal byť krajným nástrojom, ktorý zamestnanci, resp. ich zástupcovia použijú až v prípade, ak zlyhali všetky ostatné nástroje, ktoré im právny poriadok dáva k dispozícii.
- Vzor
Právo na štrajk je zakotvené v Ústave Slovenskej republiky (zákon č. 460/1992 Zb. v z. n. p.). Článok 37 ods. 4 Ústavy SR upravuje, že:
„Právo na štrajk sa zaručuje. Podmienky ustanoví zákon. Toto právo nemajú sudcovia, prokurátori, príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov a príslušníci a zamestnanci hasičských a záchranných zborov.“
Naopak, zástupcami zamestnancov a médiami často používaný pojem „štrajková pohotovosť“ nemá oporu v našom právnom systéme. Žiadny právny predpis nedefinuje pojem štrajková pohotovosť. V praxi odborové organizácie vyhlasujú štrajkovú pohotovosť ako určitú formu nátlaku a aby upozornili na svoje požiadavky a možnosť vyhlásenia štrajku. Nie je definované, ako dlho má alebo môže štrajková pohotovosť trvať.
Uzatvorenie kolektívnej zmluvy
S cieľom potvrdenia alebo zlepšenia pracovných podmienok uzatvárajú príslušné odborové orgány a zamestnávatelia, prípadne ich organizácie kolektívne zmluvy. Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v z. n. p. (ďalej len „zákon o kolektívnom vyjednávaní“) presne určuje proces vyj