Právna ochrana sa rodičom ako subjektom pracovnoprávnych vzťahov zaručuje najmä prostredníctvom zásad uvedených v čl. 6 a čl. 8 zákona č. 311/2001 Z. z Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“). Uvedené zásady sa pretavili do viacerých ustanovení Zákonníka práce a rodičom je poskytnutá právna ochrana naprieč týmto právnym predpisom, napríklad prostredníctvom inštitútu zákazu výpovede počas ochrannej doby, materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, prestávok v práci na dojčenie, prekážok v práci, zákazu diskriminačného správania a pod.
- Vzor
Spomedzi uvedených inštitútov je materská a rodičovská dovolenka pravdepodobne najznámejším pracovnoprávnym nárokom rodiča. Právna úprava je obsiahnutá v § 166 a nasl. Zákonníka práce pod názvom „Materská dovolenka a rodičovská dovolenka.“ Uvedená koncepcia môže evokovať možnú diskrimináciu vo vzťahu k otcom, nie je to však pravda. Napriek tomu, že zákonodarca opomenul uviesť pojem „otcovská dovolenka“ v názve tejto časti Zákonníka práce, je otcovi priznaný nárok podobne ako matke. Uvedené zákonné ustanovenia rozlišujú dva základné typy dovolenky, ktoré súvisia s rodičovstvom, materstvom a tehotenstvom:
- podľa § 166 ods. 1 ide o materskú dovolenku „v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa“ a rodičovskú dovolenku muža „v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa“,
- podľa § 166 ods. 2 ide o rodičovskú dovolenku „na prehĺbenie starostlivosti o dieťa.“
V prvom prípade ide o inštitút uplatniteľný otcom alebo matkou dieťaťa. Rozdiel medzi uplatnením § 166 ods. 1 otcom