Podľa platnej právnej úpravy je možné rozoznávať určité kategórie zamestnankýň, ktorým sú vytvárané aj špecifické pracovné podmienky. Špecifikum v ich prípade spočíva v tom, že osobitná právna úprava ustanovuje práce, ktoré tieto zamestnankyne nemôžu vykonávať. Pritom uvedené práce sú ustanovené kogentnou právnou úpravou. Platná právna úprava taktiež ustanovuje, akým spôsobom upraviť pracovný čas, aby sa týmto zamestnancom vyhovelo. Tieto predpoklady budú taktiež predmetom tohto článku.
- Vzor
Práce, ktoré nemôžu byť špecifickými skupinami zamestnankýň vykonávané
Špecifické pracovné podmienky sa podľa § 161 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce") týkajú troch kategórií zamestnankýň:
-
tehotné ženy,
-
matky, do konca deviateho mesiaca po pôrode,
-
dojčiace ženy.
Uvedené špecifické kategórie zamestnankýň majú upravené špecificky pracovné podmienky z toho dôvodu, že musia popri práci vykonávať úlohy súvisiace s tehotenstvom, materstvom alebo starostlivosťou o dieťa, ktoré potrebuje opateru.
Podstatným je pritom čl. 6 základných zásad Zákonníka práce, podľa ktorého tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám sa zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré chránia ich biologický stav v súvislosti s tehotenstvom, narodením dieťaťa, starostlivosťou o dieťa po pôrode a ich osobitný vzťah s dieťaťom po jeho narodení. Ženám a mužom sa zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré im umožňujú vykonávať spoločenskú funkciu pri výchove detí a pri starostlivosti o ne.
Uvedená základná zásada Zákonníka práce sa vzťahuje na pracovnoprávny vzťah a je generálnym právnym pravidlom. Uvedená zásada súvisí napríklad aj s poskytovaním pracovného voľna, keď si potrebuje tehotná žena alebo matka starajúca sa o dieťa vybaviť určité záležitosti v súvislosti so starostlivosťou o takéto dieťa v konkrétnom prípade. Pokiaľ ide o prípad, keď sa pracovný čas u zamestnávateľa rozvrhuje nerovnomerne alebo pokiaľ ide o rozdelenie pracovného času do zmien, tak v takomto prípade je potrebné zabrániť tomu, aby boli tehotné ženy alebo matky zaraďované do nočných zmien alebo boli zaťažované nadčasovou prácou.
V súvislosti s výkonom závislej práce chráni Zákonník práce ženu v čase od vzniku tehotnosti, po narodení dieťaťa, keď žena začne vykonávať prácu. Pokiaľ sa o dieťa stará muž, tak v tom prípade musí zamestnávateľ vytvoriť vyhovujúce pracovné podmienky aj jemu, hlavne pokiaľ ide o zabezpečenie starostlivosti, v konkrétnosti môže ísť napríklad o poskytnutie pracovného voľna alebo preradenie muža na inú pozíciu, ktorá mu starostlivosť o dieťa umožní, prípadne sa mu špecificky upraví pracovný čas.
Pod vytvorením vhodných pracovných podmienok je možné rozumieť napríklad aj individuálnu úpravu pracovného času, prípadne individuálne zavedenie pružného pracovného času v prípade zamestnankyne, ktorá sa