V pracovnom pomere môže dôjsť ku vzniku prípadov, ktoré zabraňujú zamestnancovi vykonávať závislú prácu. Pritom môže ísť napríklad o zdravotné príčiny. Platná právna úprava si pritom vyžaduje preradenie zamestnanca na inú prácu aj vtedy, keď jeho individuálny zdravotný stav mu neumožňuje vykonávať doterajšiu závislú prácu. Jednotlivé prípady preradenia zamestnanca na inú prácu sú dané obligatórne, teda keď nastanú, tak zamestnávateľ musí zamestnanca preradiť. Uvedené prípady preradenia zamestnanca budú predmetom tohto článku.
- Vzor
Prípady porušenia predpokladov preradenia zamestnanca
Príklad č. 1
Zamestnávateľ preradil zamestnanca na inú prácu, pretože si to vyžadovala situácia v podniku, konkrétne naliehavé prevádzkové dôvody v danom prípade. Pritom išlo o úplnú zmenu druhu vykonávanej závislej práce, pričom zamestnávateľ nemal súhlas zamestnanca, ktorý sa na postup zamestnávateľa sťažoval a považoval ho za rozporný s platným právom. Uvedený názor zamestnanca je správny?
Pri výkone závislej práce môže dôjsť k právnej skutočnosti, vďaka ktorej je potrebné, aby došlo ku zmene vykonávanej práce v záujme ochrany práv a oprávnených záujmov zamestnanca pri výkone práce. Preradenie zamestnanca na inú prácu je rozhodnutím zamestnávateľa, jednostranným právnym úkonom, a preto je nevyhnutné, aby boli dodržané predpoklady preradenia zamestnanca na inú prácu. Tieto predpoklady sú pritom ustanovené v § 55 ods. 2 a 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce") taxatívnym právnym výpočtom a nemožno ich rozhodnutím zamestnávateľa ani zužovať a ani rozširovať.
Taxatívnosť výpočtu predpokladov uvedených v Zákonníku práce, za splnenia ktorých je možné preradiť zamestnanca na inú prácu, predstavuje významný prostriedok právnej ochrany zamestnanca pred svojvoľným rozhodnutím zamestnávateľa o preradení na inú prácu. Predovšetkým sa tým zabraňuje tomu, aby bol zamestnanec premiestňovaný na inú, slabo platenú prácu napríklad z dôvodu, že prezentoval odlišné názory od názorov zamestnávateľa a tým vznikla rozporná situácia.
V § 55 ods. 2 Zákonníka práce sú pritom presne ustanovené predpoklady pre preradenie zamestnanca na inú prácu, keď zamestnávateľ musí zamestnanca preradiť na inú prácu, ktorá je ekvivalentná s tou, ktorú má uvedenú v pracovnej zmluve a rovnako platená. Tým sa zabraňuje aj možnému diskriminačnému správaniu zamestnávateľa voči zamestnancovi a umožňuje sa aj zachovanie objektívnej stránky procesu preradenia na inú prácu.
Preto možno uviesť, že názor zamestnanca je správny.