Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Persona-
listika

Vybrané zamestnanecké bonusy, ktoré zamestnávateľ nezdaňuje

Kategória: Personalistika Autor/i: Ing. Zita Kajanovičová

Zamestnávatelia sú povinní poskytovať zamestnancom za vykonanú prácu mzdu. Pojem „mzda“ je definovaný v § 118 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“), a to ako peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) vymedzuje, ktoré príjmy sa považujú za príjmy zo závislej činnosti. Medzi takéto príjmy patria aj príjmy z pracovnoprávneho vzťahu, t. j. aj mzda. Príjmami zo závislej činnosti sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

Zamestnávateľ môže so súhlasom zamestnanca a za podmienok s ním dohodnutých, poskytovať mzdu v peňažnej forme alebo časť mzdy, s výnimkou minimálnej mzdy, formou naturálnej mzdy. Ako naturálnu mzdu, t. j. príjem v nepeňažnej forme, možno poskytovať výrobky, výkony, práce a služby. Poskytovanie naturálnej mzdy vo forme liehovín alebo iných návykových látok nie je dovolené. Zľava na cestovnom pre zamestnanca dopravcu sa nepovažuje za naturálnu mzdu. Naturálna mzda sa vyjadruje v peňažnej forme v cenách tovaru od výrobcu alebo v cenách služieb od poskytovateľa služieb podľa cenového predpisu platného v čase poskytovania naturálnej mzdy. Ak zamestnávateľ v rámci svojich priestorov zriadil obchodné zariadenia na predaj tovaru alebo na poskytovanie služieb, nesmie zamestnanca nútiť, aby v týchto obchodných zariadeniach kupoval tovar alebo využíval ich služby. V prípade, že z dôvodov odlúčenosti prevádzky nemožno používať iné obchodné zariadenia, je zamestnávateľ povinný zabezpečiť, aby sa predaj tovaru alebo poskytovanie služieb nevyužívali na dosahovanie vlastného zisku alebo aby sa tovar predával a služby poskytovali za ceny v mieste obvyklé v čase predaja tovaru alebo poskytovania služieb.

Podľa § 2 písm. c) ZDP sa na účely tohto zákona príjmom rozumie peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Zamestnávatelia sa snažia, okrem vyplatenia základnej mzdy zabezpečiť rôznymi benefitmi spokojnosť svojich zamestnancov, posilniť stabilitu a vernosť svojich zamestnancov, motivovať ich k lepšej výkonnosti, a to aj napriek tomu, že sú viazaní osobitnými predpismi, ktoré ustanovujú povinnosti, ktoré v podobe minimálneho štandardu pracovných podmienok je zamestnávateľ povinný zabezpečiť. Nad tento minimálny rámec zamestnávateľ môže poskytovať svojim zamestnancom podľa svojich možnosti a so zámerom motivovať zamestnancov k zodpovednému prístupu k práci, poskytovaním rôznych benefitov, s rôznym zameraním, napr. na profesijný a osobnostný rast zamestnancov, sociálnu starostlivosť, starostlivosť o zdravie a regeneráciu, ale aj na tvorbu priaznivých pracovných podmienok zamestnancov a na sociálne aktivity. Takýmto benefitom je napr. vec, služba majetkové právo, čoho hodnota je vyčísliteľná v peniazoch, teda v eurách a čo je pripísané, poukázané na konkrétneho zamestnanca.

Zamestnávateľ má povinnosť evidovať čo, ktorému zamestnancovi a v akej hodnote poskytol, nakoľko ide o nepeňažné plnenie, ktoré môže mať viacero podôb a niekedy na prvý pohľad ani nemusí byť jasné, že v konkrétnom prípade ide o zdaniteľné nepeňažné plnenie plynúce zamestnancovi.

Štát v niektorých prípadoch túto politiku zamestnávateľov podporuje, napr. daňovou politikou. V § 5 ods. 5 a 7 ZDP vidíme, ktoré plnenia, či už v peňažnej forme alebo v nepeňažnej forme, a za akých podmienok, zamestnávateľ nezdaní, a to z dôvodu, že v týchto ustanoveniach sú príjmy vylúčené z predmetu dane alebo patria medzi príjmy oslobodené od dane z príjmov. Prejdeme si vybrané nepeňažné plnenia, zatriedené do rôznych okruhov, ktoré sú uvedené ďalej v článku.

Pracovné prostredie v nadväznosti na využívanie majetku zamestnávateľa alebo iných osôb

Zamestnávatelia podľa svojich možností poskytujú svojim zamestnancom majetok, ktorý evidujú v obchodnom majetku, napr.:

  • motorové vozidlá,
  • ubytovacie zariadenia,
  • elektroniku atď.

Pri poskytnutí nepeňažného plnenia vo forme služobného motorového vozidla je potrebné rozlišovať, či služobné motorové vozidlo zamestnávateľa bolo poskytnuté zamestnancovi len na súkromné účely alebo na služobné a súkromné účely.

V súlade s ust. § 5 ods. 3 písm. a) ZDP príjmom zamestnanca je počas ôsmich bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od zaradenia motorového vozidla do užívania vrátane, suma vo výške 1 % v prvom roku zo vstupnej ceny motorového vozidla zamestnávateľa, poskytnutého na používanie na služobné a súkromné účely za každý aj začatý kalendárny mesiac (ak ide o prenajaté motorové vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny u pôvodného vlastníka). V nasledujúcich siedmich kalendárnych rokoch je to suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny motorového vozidla každoročne zníženej o 12,5 % k prvému dňu príslušného kalendárneho roka za každý aj začatý kalendárny mesiac jeho poskytnutia na používanie na služobné a súkromné účely. Na účely výpočtu nepeňažného príjmu sa vstupná cena motorového vozidla zamestnávateľa zvyšuje aj o sumu technického zhodnotenia vozidla vykonaného v týchto rokoch.

Ak sa zamestnávateľ rozhodne bezodplatne poskytnúť služobné motorové vozidlo zamestnancovi len na súkromné účely, spôsob ocenenia tohto nepeňažného príjmu má ustanovený v § 2 písm. c) ZDP a zamestnávateľ neuplatní postup ustanovený v § 5 ods. 3 písm. a) ZDP.

♦ Príklad č. 1:

Zamestnávateľ v roku 2016 obstaral motorové vozidlo kúpou za 12 000 € a v tomto roku splnil aj ustanovené podmienky na zaradenie tohto vozidla do užívania. V rokoch 2016 až 2018 zamestnanci využívali motorové vozidlo len na služobné účely. V júni a júli 2019 sa zamestnávateľ rozhodol, že toto motorové vozidlo poskytne svojmu ekonómovi aj na súkromné účely. Ako ocení zamestnávateľ toto nepeňažné plnenie?

Ekonómovi v týchto dvoch mesiacoch plynie zdaniteľný nepeňažný príjem, ktorý zamestnávateľ ocení v súlade s § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, nakoľko motorové vozidlo bolo zamestnancovi poskytnuté na služobné a súkromné účely súčasne. Nepeňažný príjem zamestnanca v týchto mesiacoch predstavuje 1 % zo vstupnej ceny vozidla zníženej o 37,5 % (rok 2019 je štvrtým rokom od zaradenia vozidla do užívania), t. j. 75 €. Túto sumu zamestnávateľ pripočíta ekonómovi ku mzde v mesiacoch jún a júl 2019, z ktorej vyberie preddavok na daň v súlade s § 35 ZDP.

* * *

V súlade s § 5 ods. 7 písm. p) ZDP od dane z príjmov je oslobodené nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v pracovnom pomere od zamestnávateľa, ktorého prevažujúca činnosť je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke, na účely zabezpečenia ubytovania zamestnanca podľa § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu ZDP, v úhrnnej sume najviac 60 € mesačne, ktoré sa určí v pomernej výške podľa počtu dní, v ktorých bolo zabezpečené ubytovanie v príslušnom kalendárnom mesiaci. Ak takto určené plnenie presiahne sumu 60 € alebo jej pomernú časť zodpovedajúcu výške podľa počtu dní ubytovania v príslušnom kalendárnom mesiaci, do zdaniteľných príjmov sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.

Ide o ubytovanie zamestnancov v pracovnom pomere (§ 42 Zákonníka práce), v budovách zatrie

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.