Na označenie zamestnávateľa v pracovnej zmluve sa nevyžaduje jeho presná identifikácia podľa ustanovenia § 3a Obchodného zákonníka

Vydané: 12 minút čítania

Označenie rozhodnutia

Krajský súd v Bratislave, sp. zn. 7 CoPr 3/2019 z 30. septembra 2020

(zmenené rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II, 8 Cpr 1/2016-142 z 3. decembra 2018)


  • Vzor
 

Skutkové okolnosti:

Medzi zamestnancom (žalobcom) a zamestnávateľom (žalovaným) vznikol pracovný pomer na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy zo 14. 2. 2012.  Medzi stranami bolo v konaní sporné, či bol pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú alebo neurčitú.

V čl. III bode 1 pracovnej zmluvy zo 14. 2. 2012 sa uvádza, že pracovný pomer je uzavretý na dobu určitú, a to do skončenia výkonu prác u užívateľského zamestnávateľa (zamestnávateľ bol agentúrou dočasného zamestnávania podľa osobitného predpisu a zamestnankyňa bola dočasne pridelená podľa ustanovenia § 58 Zákonníka práce).

V rámci právnej argumentácie žalobkyne sa objavili dva základné právne argumenty, ktoré smerovali k jej právnemu stanovisku o dohodnutí predmetného pracovného pomeru na neurčitý čas.

Žalobkyňa tvrdila, že pracovná zmluva nenapĺňala formálne a obsahové znaky dohodnutia pracovného pomeru na určitú dobu podľa ustanovenia § 48 ods. 1 Zákonníka práce, keďže obsahovala konštatovanie o vymedzení doby určitej spôsobom, že pracovný pomer zamestnanca sa skončí „skončením výkonu prác u užívateľského zamestnávateľa“, pričom konštatovala, že v pracovnej zmluve nebol dostatočným spôsobom (dostatočne určitým a nezameniteľným spôsobom) označený zamestnávateľ v spojení s miestom výkonu práce.

V prejednávanom prípade tomu tak však nebolo. Čl