Neurčenie podmienok na priznanie nadtarifnej zložky mzdy je na ťarchu zamestnávateľa

Skutkové okolnosti:

Zamestnankyňa sa v súdnom konaní domáhala od zamestnávateľa vyplatenia pohyblivej (nadtarifnej) zložky mzdy v sume 166 eur, pričom tento svoj nárok odôvodňovala dohodnutím predmetnej pohyblivej zložky v pracovnej zmluve, pričom ale neboli stanovené žiadne konkrétne podmienky alebo kritériá na jej vyplatenie.

Zamestnávateľ v súdnom konaní dôvodil, že so zamestnankyňou dohodol  v pracovnej zmluve mzdové podmienky tak, že mzdu  zamestnanca rozdelil na základnú zložku v sume 454 eur a pohyblivú zložku v sume 166 eur. Zamestnávateľ pri výklade výrazu „pohyblivá zložka mzdy“ vychádzal  z bežného chápania nenárokovateľnej zložky mzdy, ktorá patrí zamestnancovi iba pri splnení určitých podmienok.

Pri výklade pojmu „pohyblivá zložka mzdy“ preto zamestnávateľ vychádzal z jazykového výkladu a z bežnej pracovnoprávnej praxe. Z tých vyplýva, že pohyblivá zložka mzdy sa vypláca na základe konkrétneho rozhodnutia zamestnávateľa bez bližšej špecifikácie.

V danom prípade bolo výslovne v úmysle zamestnávateľa pri priznávaní nadtarifnej zložky mzdy rozhodovať o tom, či pohyblivú zložku mzdy zamestnankyni vyplatí alebo nie, a tento zámerne nestanovil podmienky, za akých by sa táto zložka stala nárokovateľnou, pretože si chcel ponechať možnosť osobného ohodnotenia jej pracovného výkonu. Stanovenie konkrétnych podmienok vyplácania pohyblivej zložky mzdy nebolo podľa zamestnávateľa povinné a pohyblivá zložka mzdy pre neho nepredstavovala nárokovateľnú časť mzdy zo zákona. 

Okresný súd v súdnom konaní konštatoval, že keďže pracovná zmluva uvedenú pohyblivú zložkou mzdy bližšie nešpecifikuje a žiadnym spôsobom nie sú stanovené ani podmienky vyplatenia tejto zložky mzdy alebo jej krátenia, tento nedostatok špecifikácie podmienok n