Prekážky v práci pri základnom a pri voliteľnom pracovnom čase
V prípade organizácie pracovného času pružným spôsobom je potrebné odlíšiť dve situácie:
- prekážka v práci spadá (zasiahla) do základného pracovného času,
- prekážka v práci spadá (zasiahla) do voliteľného pracovného času.
Prekážka v práci, ktorá zasiahla do základného pracovného času zamestnanca
Podľa prvej vety § 143 ods. 1 ZP prekážka v práci na strane zamestnanca, u ktorého sa uplatňuje pružný pracovný čas, ktorá zasiahla do základného pracovného času, sa bude posudzovať ako výkon práce, t. j. toto obdobie (doba, čas) sa započíta, ako keby zamestnanec v tom čase skutočne pracoval. Podľa § 88 ods. 2 ZP „Základný pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku.“
Zákonník práce v prvej vete § 143 ods. 1 síce uvádza, že náhrada mzdy sa poskytuje, ale v nadväznosti na iné ustanovenia Zákonníka práce je potrebné rozlíšiť prekážky v práci, kedy sa náhrada mzdy poskytuje, a prekážky v práci, kedy sa náhrada mzdy neposkytuje.
Náhrada mzdy sa poskytuje napr. podľa § 138 ods. 2 ZP, kde sa uvádza, že zamestnávateľ … poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na účasť na darovaní krvi, aferéze a darovaní ďalších biologických materiálov.
Náhrada mzdy sa neposkytuje napr. podľa § 141 ods. 2 písm. g) ZP, ktorý sa týka prípadu nepredvídaného prerušenia premávky alebo meškania pravidelnej verejnej dopravy. V danom prípade má zamestnanec právo len na pracovné voľno bez náhrady mzdy, ktoré sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom.
Prekážka v práci, ktorá zasiahla do voliteľného pracovného času zamestnanca
Podľa druhej vety § 143 ods. 1 ZP prekážka v práci na strane zamestnanca, u ktorého sa uplatňuje pružný pracovný čas, ktorá zasiahla do voliteľného pracovného času, sa nebude posudzovať ako výkon práce (na dané obdobie sa bude hľadieť, ako keby ho zamestnanec neodpracoval). Takáto prekážka ale bude posudzovaná ako tzv. ospravedlnená prekážka v práci, čo znamená, že zamestnávateľ ju nemôže kvalifikovať ako neospravedlnené zameškanie práce. Povinnosť nahlasovať prekážky v práci podľa § 144 ZP tým nie je dotknutá. Podľa § 88 ods. 3 ZP „Voliteľný pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku v takom rozsahu, aby odpracoval prevádzkový čas.“
Za prekážku v práci, ktorá zasiahla do voliteľného pracovného času podľa druhej vety § 143 ods. 1 ZP, sa náhrada mzdy neposkytuje. To platí aj v prípade, ak Zákonník práce v niektorom z ustanovení stanovuje, že pri danej prekážke patrí pracovné voľno s náhradou mzdy. Náhrada mzdy, ak sa postupuje podľa § 143 ods. 1 ZP, patrí len v prípade základného pracovného času, ale nie v prípade voliteľného pracovného času. Tu možno vidieť rozdiel pri prekážke v práci u zamestnancov bez zavedeného pružného pracovného času a zamestnancov so zavedeným pružným pracovným časom.
V prípade prekážky v práci, ktorá zasiahla do voliteľného pracovného času, Zákonník práce v druhej vete § 143 ods. 1 požaduje od zamestnávateľa, aby ju ospravedlnil. Prečo je však potrebné ospravedlňovať prekážku v čase, ktorý je voliteľný a už z povahy voliteľného pracovného času vyplýva, že zamestnanec si volí, kedy príde do práce, t. j. môže prísť do práce presne v okamihu, kedy sa začína základný pracovný čas a odísť presne v okamihu, keď sa končí základný pracovný čas?
V tomto prípade Zákonník práce musí predvídať, že prekážka sa môže vyskytnúť vtedy, kedy by si zamestnanec už nemohol upraviť svoj pracovný čas tak, aby stihol odpracovať celý pružný pracovný deň, pracovný týždeň, alebo štvortýždňové pracovné obdobie, alebo iné pracovné obdobie (napr. mesiac).
Príklad:
Zamestnávateľ pri pružnom pracovnom dni určí, že prevádzkový čas je 8 hodín. Zamestnanec prišiel do práce o 8.00 h (základný pracovný čas je od 9.00 h do 14.00 h, voliteľný pracovný čas od 7.00 h do 9.00 h a od 14.00 h do 18.00 h, zamestnanec má odpracovať 8 hodín). Zamestnancovi zavolajú zo školy, že jeho dieťaťu je nevoľno, preto opustí prácu napr. o 14.00 h.
V tomto prípade bol zamestnanec v práci od 8.00 h do 14.00 h, pričom pôvodne mal byť v práci od 8.00 h do 16.30 h a až o 16.30 h by si splnil povinnosť odpracovať celý pružný pracovný deň. Ak by prišiel do práce o 7.00 h, svoju povinnosť by si splnil o 15.30 h. Ak by sa čas od 14.00 h (hoci ide o voliteľný pracovný čas) neospravedlňoval zo zákona, znamenalo by to porušenie povinnosti zamestnancom.
Obdobne to platí aj pri týždennom rozvrhnutí, ak by prekážka v práci nastala napr. v piatok a zamestnanec by už nemal možnosť odpracovať celý rozsah stanoveného pracovného času v týždni (napr. 40 hodín v týždni a do piatka má odpracovaných 32 hodín a spolu so základným pracovným časom mu to vychádza na 37 hodín a 30 minút). Cieľom je teda ospravedlniť aj tú skutočnosť, že z dôvodu prekážky v práci, ktorá zasiahla do voliteľného pracovného času, zamestnanec v určitom období odpracoval kratší pracovný čas, ako mal odpracovať, resp. že neodpracoval celý pracovný čas. V nadväznosti na to sa podľa § 143 ods. 4 ZP zamestnávateľovi priznáva právo žiadať od zamestnanca „nadpracovanie“ tejto prekážky v práci v ďalšom pružnom pracovnom dni, týždni alebo štvortýždňovom pracovnom období.
Príklad:
Zamestnávateľ zamestnancovi nechce uznať:
- celodennú priepustku potvrdenú od lekára,
- celodennú priepustku – sprevádzanie maloletého dieťaťa k lekárovi.
Zamestnávateľ tvrdí, že nakoľko je u neho zavedený pružný pracovný čas 37,5 h/týždeň, priepustka sa vzťahuje len na základný čas 5 hodín, ktorý je ustanovený v Pracovnom poriadku na plnenie pracovných povinností v rozsahu od 9.00 h do 14.00 h. To znamená, že zostávajúce 3 hodiny je potrebné si v oboch prípadoch nadpracovať (odpracovať).
Podľa § 143 ods. 1 ZP prekážky v práci na strane zamestnanca sa pri uplatnení pružného pracovného času posudzujú ako výkon práce s náhradou mzdy len v rozsahu, v ktorom zasiahli do základného pracovného času. V rozsahu, v ktorom zasiahli do voliteľného pracovného času, sa posudzujú ako ospravedlnené prekážky v práci, nie však ako výkon práce a neposkytuje sa za ne náhrada mzdy.
Pri pružnom pracovnom čase sa z celkového nároku na pracovné voľno odpočítava len tá časť času vyšetrenia/ošetrenia, ktorá zasiahla do základného (pevného) pracovného času. Uvedené platí aj pri tzv. sprevádzaní. Ak zamestnávateľ poskytuje aj prestávku v práci, napr. v trvaní 30 minút, čas medzi 9.00 h a 14.00 h je 4 a pol hodiny a nie 5 hodín.
Presná dĺžka nevyhnutne potrebného času
