Ako sa posudzujú prekážky v práci u zamestnanca, ktorý má pružný pracovný čas. V článku si jednotlivé situácie vysvetlíme na príkladoch.
- Vzor
Prekážky v práci pri základnom a pri voliteľnom pracovnom čase
V prípade organizácie pracovného času pružným spôsobom je potrebné odlíšiť dve situácie:
- prekážka v práci spadá (zasiahla) do základného pracovného času,
- prekážka v práci spadá (zasiahla) do voliteľného pracovného času.
Prekážka v práci, ktorá zasiahla do základného pracovného času zamestnanca
Podľa prvej vety § 143 ods. 1 ZP prekážka v práci na strane zamestnanca, u ktorého sa uplatňuje pružný pracovný čas, ktorá zasiahla do základného pracovného času, sa bude posudzovať ako výkon práce, t. j. toto obdobie (doba, čas) sa započíta, ako keby zamestnanec v tom čase skutočne pracoval. Podľa § 88 ods. 2 ZP „Základný pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku.“
Zákonník práce v prvej vete § 143 ods. 1 síce uvádza, že náhrada mzdy sa poskytuje, ale v nadväznosti na iné ustanovenia Zákonníka práce je potrebné rozlíšiť prekážky v práci, kedy sa náhrada mzdy poskytuje, a prekážky v práci, kedy sa náhrada mzdy neposkytuje.
Náhrada mzdy sa poskytuje napr. podľa § 138 ods. 2 ZP, kde sa uvádza, že zamestnávateľ … poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na účasť na darovaní krvi, aferéze a darovaní ďalších biologických materiálov.
Náhrada mzdy sa neposkytuje napr. podľa § 141 ods. 2 písm. g) ZP, ktorý sa týka prípadu nepredvídaného prerušenia premávky alebo meškania pravidelnej verejnej dopravy. V danom prípade má zamestnanec právo len na pracovné voľno bez náhrady mzdy, ktoré sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom.
Prekážka v práci, ktorá zasiahla do voliteľného pracovného času zamestnanca
Podľa druhej vety § 143 ods. 1 ZP prekážka v práci na strane zamestnanca, u ktorého sa uplatňuje pružný pracovný čas, ktorá zasiahla do voliteľného pracovného času, sa nebude posudzovať ako výkon práce (na dané obdobie sa bude hľadieť, ako keby ho zamestnanec neodpracoval). Takáto prekážka ale bude posudzovaná ako tzv. ospravedlnená prekážka v práci, čo znamená, že zamestnávateľ ju nemôže kvalifikovať ako neospravedlnené zameškanie práce. Povinnosť nahlasovať prekážky v práci podľa § 144 ZP tým nie je dotknutá. Podľa § 88 ods. 3 ZP „Voliteľný pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku v takom rozsahu, aby odpracoval prevádzkový čas.“
Za prekážku v práci, ktorá zasiahla do voliteľného pracovného času podľa druhej vety § 143 ods. 1 ZP, sa náhrada mzdy neposkytuje. To platí aj v prípade, ak Zákonník práce v niektorom z ustanovení stanovuje, že pri danej prekážke patrí pracovné voľno s náhradou mzdy. Náhrada mzdy, ak sa postupuje podľa § 143 ods. 1 ZP, patrí len v prípade základného pracovného času, ale nie v prípade voliteľného pracovného času. Tu možno vidieť rozdiel pri prekážke v práci u zamestnancov bez zavedeného pružného pracovného času a zamestnancov so zavedeným pružným pracovným časom.
V prípade prekážky v práci, ktorá zasiahla do voliteľného pracovného času, Zákonník práce v druhej vete § 143 ods. 1 požaduje od zamestnávateľa, aby ju ospravedlnil. Prečo je však potrebné ospravedlňovať prekážku v čase, ktorý je voliteľný a už z povahy voliteľného pracovného času vyplýva, že zamestnanec si volí, kedy príde do práce, t. j. môže prísť do práce presne v okamihu, kedy sa začína základný pracovný čas a odísť presne v okamihu, keď sa končí základný pracovný čas?
V tomto prípade Zákonník práce musí predvídať, že prekážka sa môže vyskytnúť