Logo PPRAVO

Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Preverovanie v oblasti bezpečnosti práce

Dátum: Rubrika: PRACOVNÉ PRÁVO

Právna úprava ustanovuje starostlivosť o bezpečnosť práce a vykonávanie opatrení subjektmi, a to obligatórne. Rovnako ale ustanovuje aj právne možnosti kontroly ich rešpektovania. Odbory pritom majú oprávnenie kontrolovať zamestnávateľa, či rešpektuje a implementuje právnu úpravu bezpečnosti práce pri výkone závislej práce. Inšpektoráty práce majú taktiež oprávnenie kontrolovať rešpektovanie predpisov bezpečnosti práce. Sám zamestnávateľ musí neustále kontrolovať stav bezpečnosti práce a starať sa aj o ochranu zdravia svojich zamestnancov. Taktiež môžu zamestnanci podať návrh na súd, a to v záujme zabezpečenia bezpečnosti práce.
Kontrolné oprávnenia odborov v oblasti bezpečnosti práce
Platná právna úprava ustanovená v zákone č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce") sa vzťahuje na činnosť zástupcov zamestnancov, teda aj odborov na odsúhlasovaní alebo prijímaní jednotlivých právnych dokumentov alebo úkonov zamestnávateľa a taktiež aj na špecifické kontrolné oprávnenia odborového orgánu, ktoré sú ustanovené v samostatnej šiestej časti Zákonníka práce, ktorá pojednáva o ochrane práce.
Účasť odborov pri prijímaní predpisov alebo rozhodnutí zamestnávateľa
Pri výkone práce, a vôbec pre zabezpečenie fungovania zamestnávateľa, je nevyhnutné, aby zamestnávateľ prijímal určité právne predpisy, ktoré sú normatívnymi internými inštrukciami. Takýmto vnútorným normatívnym predpisom zamestnávateľa, ktorý je podstatný pre jeho fungovanie a výkon závislej práce, je aj pracovný poriadok. V súlade s
§ 84 ods. 2 Zákonníka prácepracovný poriadok bližšie konkretizuje v súlade s právnymi predpismi jednotlivé ustanovenia Zákonníka práce, a to vzhľadom na konkrétne podmienky zamestnávateľa, ktoré u neho platia. Pre právnu relevanciu takéhoto pracovného poriadku zamestnávateľa je podľa § 84 ods. 1 Zákonníka prácepotrebný predchádzajúci súhlas zástupcov zamestnancov, kam patria aj odbory, čím sa zabezpečuje aj ingerencia odborov do znenia tohto podstatného vnútorného právneho predpisu.
Pritom je potrebné zdôrazniť, že pracovný poriadok je podstatným vnútorným právnym predpisom, pretože sa ním napríklad konkretizujú právne podmienky na skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, týkajúce sa porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom. Podľa § 47 ods. 2 Zákonníka práceje zamestnávateľ povinný zamestnanca oboznámiť s pracovným poriadkom, a to pri nástupe do zamestnania.
Pokiaľ si zamestnávateľ nesplní svoju právnu povinnosť a nemá predchádzajúci súhlas zástupcov zamestnancov, teda aj odborov, s pracovným poriadkom, tak je takýto pracovný poriadok neplatný a nemožno sa naň odvolávať pri výkone závislej práce, teda ani nemožno na základe neho so zamestnancom skončiť pracovný pomer. Pritom nepostačuje len predchádzajúce prerokovanie pracovného poriadku s obormi, ale je potrebné, aby mal zamestnávateľ ich predchádzajúci súhlas, teda pozitívne stanovisko odborov k zneniu pracovného poriadku.
V kontexte uvedených súvislostí je potrebné zo strany zamestnávateľa dôkladne zvážiť, či Zákonník prácepožaduje na platnosť a účinnosť právneho predpisu zamestnávateľa len jeho prerokovanie s odbormi alebo je potrebný ich predchádzajúci súhlas. Popri pracovnom poriadku ustanovuje totiž Zákonník práceaj iné právne dokumenty a postupy, pri ktorých je potrebná spoluúčasť odborového orgánu. Podstatným a principiálnym je pritom čl. 10 základných zásad Zákonníka práce, podľa ktorého sa odborové orgány zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch vrátane kolektívneho vyjednávania, a zamestnávateľ je povinný umožniť odborovému orgánu pôsobiť na pracoviskách, ktoré má ustanovené.
Konkrétnym príkladom právneho úkonu zamestnávateľa, ktorý musí prerokovať so zástupcami zamestnancov, je aj hromadné prepúšťanie. V súlade s § 73 ods. 2 Zákonníka práces cieľom dosiahnuť dohodu je zamestnávateľ povinný najneskôr jeden mesiac pred začatím hromadného prepúšťania prerokovať s odbormi opatrenia umožňujúce predísť hromadnému prepúšťaniu zamestnancov alebo ho obmedziť, predovšetkým prerokovať možnosť ich umiestnenia vo vhodnom zamestnaní na iných svojich pracoviskách, a to aj po predchádzajúcej príprave, a opatrenia na zmiernenie nepriaznivých dôsledkov hromadného prepúšťania zamestnancov. V uvedenom § 73 ods. 2 Zákonníka práceje ustanovený aj demonštratívny právny výpočet informácií, ktoré musí zamestnávateľ poskytnúť odborom pri hromadnom prepúšťaní. Pretože ide len o demonštratívny právny výpočet, odbory si môžu od zamestnávateľa vyžiadať aj ďalšie potrebné podklady pre prerokovanie hromadného prepúšťania.
V súlade s § 73 ods. 4 Zákonníka práceje zamestnávateľ, po prerokovaní hromadného prepúšťania s odbormi, povinný doručiť písomnú informáciu o výsledku prerokovania odborom.
V súlade s ods. 8 Zákonníka práceplatí, že ak si zamestnávateľ nesplní svoju právnu povinnosť prerokovať hromadné prepúšťanie s odbormi alebo inú svoju povinnosť podľa § 73 Zákonníka práce, tak to neznamená neplatnosť hromadného prepúšťania zamestnancov, ale nastane špecifický právny následok, keď má zamestnanec, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer v rámci hromadného prepúšťania, nárok na náhradu mzdy najmenej v sume dvojnásobku jeho priemerného zárobku určenú podľa § 134 Zákonníka práce, teda ide o minimálny právny nárok zamestnanca.
Ingerencia odborov je nevyhnutná taktiež vtedy, pokiaľ došlo k skončeniu pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením zo strany zamestnávateľa. V súlade s § 74 Zákonníka prácetotiž platí, že výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať s odbormi, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné, pričom neplatnosť týchto právnych úkonov zamestnávateľa znamená, že nenastanú právne účinky, ktoré Zákonník práces výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru spája. Postačuje ale len predbežné prerokovanie výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru s odbormi, zamestnávateľ teda nemusí mať ich súhlasné stanovisko.
V záujme ochrany práv a oprávnených záujmov zamestnanca ustanovuje v § 74 Zákonník práce, že odbory sú povinné prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Pokiaľ v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo, pričom ide o kogentnú právnu úpravu.
V jednotlivých svojich ustanoveniach Zákonník práceustanovuje aj iné prípady, keď zamestnávateľ potrebuje pre právnu relevanciu svojich rozhodnutí ingerenciu odborov, pokiaľ sú u neho ustanovení.
Ide napríklad o rovnomerné rozvrhnutie pracovného času, kde sa v súlade s § 86 ods. 1 Zákonníka prácena jeho zavedenie vyžaduje prerokovanie s odbormi, pri nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času je v súlade s § 87 ods. 1 Zákonníka prácepotrebná dohoda s odbormi. V súlade s 
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Vydanie Bezpečnosť práce v praxi 12/2025

12/2025
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Bezpečnosť práce v praxi

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Register kľúčových slov