V priebehu roka 2020 sa v rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ objavilo niekoľko prípadov, ktoré môžu mať alebo budú mať dopady aj na vnútroštátny výklad pracovného práva v Slovenskej republike.
- Vzor
spojené prípady C-609/17 a C-610/17 → prevod dovolenky v prípade choroby
Relevantné právo EÚ: smernica 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času Relevantné právo SR: § 113 ZP
Záver Súdneho dvora:
1. Článok 7 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnym právnym predpisom a kolektívnym zmluvám, ktoré priznávajú dni platenej dovolenky za kalendárny rok nad rámec minimálnej doby štyroch týždňov stanovenej v uvedenom ustanovení, avšak vylučujú prevod týchto dní dovolenky z dôvodu choroby.
2. Článok 31 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie v spojení s jej článkom 51 ods. 1 sa má vykladať v tom zmysle, že sa v prípade takých vnútroštátnych právnych predpisov a kolektívnych zmlúv neuplatní.
Pohľad z perspektívy práva SR:
Táto otázka by do úvahy prišla v prípade, ak by zamestnávateľ priznal nad rámec zákona dovolenku v kolektívnej zmluve, kde by upravil iné pravidlá, ako platia v Zákonníku práce, napr. by obmedzil jej prenášanie medzi kalendárnymi rokmi z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, a teda by trval na jej čerpaní v príslušnom kalendárnom roku.
Zo záveru Súdneho dvora vyplýva, že tento aspekt samotná smernica nerieši, resp. nebráni takejto vnútroštátnej právnej úprave alebo kolektívnej zmluve, kde by tieto pravidlá boli nastavené osobitne. V tomto ohľade teda právo EÚ nie je prekážkou takejto dohody. Avšak vnútroštátny súd v SR by sa v podmienkach SR musel zaoberať, či takéto dojednanie je prípustné podľa Zákonníka práce, t. j. či aj v prípade dovolenky nad rámec zákona (napr. týždeň navyše) sa musia aplikovať všetky pravidlá Zákonníka práce o dovolenke (t. j