Automatický prechod zamestnancov aj bez prevodu majetku z hľadiska judikatúry Súdneho dvora EÚ

Vydané: 12 minút čítania

Automatický prechod práv a povinností zamestnancov od jedného zamestnávateľa k inému slovenská a európska legislatíva spája s tzv. prevodom podniku. V prípade splnenia podmienok pre prevod podniku vstupuje preberajúci zamestnávateľ v plnom rozsahu do práv a povinností pôvodného (prevádzajúceho) zamestnávateľa a z tohto dôvodu hovoríme o tzv. univerzálnej sukcesii, t. j. o univerzálnom nástupníctve preberajúceho zamestnávateľa do pracovnoprávneho vzťahu so zamestnancom. Po prevode prestáva byť prevádzajúci subjekt zamestnávateľom a zamestnávateľom sa stáva zo zákona preberajúci zamestnávateľ.


  • Vzor

V podmienkach SR prechod práv a povinností zamestnancov upravuje § 28 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“), ktorý v tomto smere reflektuje európsku legislatívu podľa smernice Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (ďalej len „Smernica“).

Z dôvodu čo najširšieho pokrytia možných prípadov prechodu zamestnancov nepoužíva Smernica ani Zákonník práce pojem „prevod podniku“, ale širší pojem - prevod tzv. hospodárskej jednotky (subjektu). Zákonník práce v § 28 ods. 1 špecifikuje, že prechod zamestnancov nastáva v situácii, „ak sa prevádza hospodárska jednotka, ktorou je na účely tohto zákona, zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa alebo ak sa prevádza úloha alebo činnosť zamestnávateľa alebo ich časť k inému zamestnávateľovi“, pričom v tomto prípade prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov voči prevedeným zamestnancom na preberajúceho zamestnávateľa.

Najväčšie otázky a spory v tejto súvislosti vyvoláva posúdenie, či sa daný prevod podniku, činnosti alebo hospodárskej jednotky kvalifikuje ako prevod spôsobujúci aj prechod zamestnancov, t. j. či ide o tzv. relevantný prevod podniku. V tomto ohľade európska judikatúra ustálila, že základným a rozhodujúcim kritériom pre posúdenie, či ide o relevantný prevod, je skutočnosť, že hospodársky subjekt si zachová svoju identitu, čo vypl