Bežný pracovný život prináša situácie, keď v dôsledku zvýšenej pracovnej vyťaženosti alebo potreby splnenia rôznych pracovných úloh alebo stanovených cieľov je nutné, aby zamestnanci pracovali nad rámec svojho bežného pracovného času. Zákonník práce práve pre takéto potreby ustanovuje inštitút práce nadčas. Práca nadčas by mala byť využívaná v časoch naliehavej zvýšenej potreby práce a vo všeobecnosti by mala mať výnimočný charakter. Najvyšší súd SR sa v rámci svojej nedávnej rozhodovacej činnosti zameral na problematiku práce nadčas a otázku, či sa za prácu nadčas považuje aj práca vykonávaná bez výslovného súhlasu zamestnávateľa, avšak stále vykonávaná s jeho vedomím.
- Vzor
Okolnosti prípadu
Žalobca, ktorý skončil so svojím zamestnávateľom pracovný pomer výpoveďou, sa domáhal vyplatenia mzdy za prácu nadčas, ktorá mu nebola vyplatená za odpracované roky, a to v rozsahu 350 hodín za prácu nadčas v roku 2011, 468 hodín za prácu nadčas v roku 2012 a 507 hodín za prácu nadčas v roku 2013.
Žalobca počas svojho pracovného pomeru vykonával prácu manažéra objednávok pre tri značky, pričom pracovná náplň, okrem iného, spočívala v objednávaní tovaru, aktualizácii cenníkov, nastavovaní a riešení akcií, ako aj v kontrole príjmov a likvidácii faktúr. Žalobca vykonával prácu podľa popísanej pracovnej náplne pravidelne a dlhodobo nad rozsah stanoveného pracovného času, pričom v prípade, ak by práca nebola vykonaná, žalovanému ako jeho zamestnávateľovi by vznikla škoda. Je tiež nutné dodať, že v minulosti vykonávali prácu v zmysle uvedeného popisu práce traja zamest