Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Pracovno-
právne
vzťahy

Oznamovanie prekážky v práci zamestnávateľovi

Kategória: Pracovnoprávne vzťahy Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.

Kedy má zamestnanec povinnosť oznámiť zamestnávateľovi prekážku v práci a ako to má urobiť? V článku si aj na konkrétnych príkladoch vysvetlíme, ako má zamestnanec postupovať.

Povinnosti zamestnanca v prípade prekážky v práci

Podľa §  144 ZP (spoločné ustanovenia o prekážkach v práci) má zamestnanec niekoľko povinností.

Prvá povinnosť sa viaže k skutočnosti, či zamestnanec má vedomosť o prekážke v práci vopred. Podľa §  144 ods.  1 ZP, ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna.

Podľa druhej vety §  144 ods.  1 ZP inak (t.  j. ak neplatí prvá veta a prekážka v práci nie je vopred známa) je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.

Príklad:

Dňa 4. decembra objednal zubár zamestnanca na termín 9. marec o 12.00 h. Zamestnanec teda vie o tejto skutočnosti už od 4. decembra.

Vyvstáva otázka, čo je včasné oznámenie. V tomto prípade závisí od systému plánovania pracovných zmien, ale aj od povahy úloh (napr. ak sa plánujú úlohy, pracovné cesty dlhodobo). Ak zamestnávateľ napríklad plánuje organizáciu pracovných zmien v určitých rozvrhových obdobiach (napr. 12 týždňov), zamestnanec by mal zamestnávateľovi dať vopred vedieť o plánovanej prekážke v práci, aby zamestnávateľ mal vedomosť, že namiesto zamestnanca musí na daný deň naplánovať výkon práce inej osobe, ktorá zastúpi tohto zamestnanca. (Pozn.: Problematické by bolo účelové zrušenie zmeny zamestnanca, ak by malo ísť o obvyklý výkon práce zamestnancom v daný deň.)

Problematický je aj postup zamestnanca, ak sa musí zúčastniť nejakého rokovania 9. marca, ktoré zamestnávateľ naplánoval bez informácie, že zamestnanec nebude v práci, a zamestnanec dodatočne oznámi, že má prekážku v práci, o ktorej už vedel.

V tomto ohľade je problematický aj postup zamestnanca, ktorý má naplánovanú osobitnú aktivitu napr. na 9. marca už vopred a napriek tomu, že lekár má k dispozícií aj iné termíny na vyšetrenie, súhlasí s termínom vyšetrenia na tento deň.

Príklad:

Zamestnanec sa stal dočasne pracovne neschopným v piatok. Na tento deň nemal určenú (rozvrhnutú) pracovnú zmenu a jeho dočasná pracovná neschopnosť je určená lekárom na sedem kalendárnych dní. Tento zamestnanec už v piatok vie, že nebude môcť nastúpiť na najbližšiu pracovnú zmenu (napr. v pondelok).

Zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu, t.  j. hneď, ako môže kontaktovať zamestnávateľa, mu túto skutočnosť oznámiť.

Príklad:

Zamestnanec nemá vedomosť o prekážke v práci vopred – oznámi ju zamestnávateľovi dodatočne.

Zamestnanec sa

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.