Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Pracovno-
právne
vzťahy

Právna úprava bezdôvodného obohatenia v pracovnoprávnych vzťahoch

Kategória: Zodpovednostné vzťahy Autor/i: JUDr. Michal Źelonka

V dynamicky sa rozvíjajúcom prostredí pracovnoprávnych vzťahov, ktoré predstavujú komplexný súbor vzájomných práv a povinností zamestnávateľov a zamestnancov, dochádza k situáciám, v ktorých sa jedna zo strán môže ocitnúť v pozícii, keď získava určitý prospech bez relevantného právneho titulu. Tento jav je odborne označovaný ako bezdôvodné obohatenie. 

Napriek tomu, že právny inštitút bezdôvodného obohatenia bol pôvodne koncipovaný prevažne v občianskoprávnej rovine, jeho význam a využiteľnosť v pracovnoprávnych vzťahoch narastá s prehlbujúcou sa zložitosťou pracovných procesov, ktoré sú sprevádzané rozmanitými ekonomickými, sociálnymi a právnymi interakciami.

Práca ako základný prvok ľudskej existencie nepredstavuje iba prostriedok k dosahovaniu ekonomickej stability, ale je taktiež miestom, kde sa stretávajú rôznorodé záujmy a kde sú vzájomné vzťahy subjektov riadené legislatívnymi normami. V týchto zložitých vzťahoch je fenomén bezdôvodného obohatenia obzvlášť citlivý, keďže sa dotýka samotnej podstaty spravodlivosti, rovnováhy a etiky pracovného práva. Vznik bezdôvodného obohatenia môže vyvolávať množstvo otázok týkajúcich sa nielen právneho postavenia strán, ale aj praktických dôsledkov pre každodenné fungovanie pracovnoprávnych vzťahov a ich následnú stabilitu.

Právna úprava

Ustanovenie § 222 ods. 2 Zákonníka práce charakterizuje bezdôvodné obohatenie ako získanie majetkového prospechu prostredníctvom plnenia bez existujúceho právneho dôvodu, plnenia vyplývajúceho z neplatného právneho úkonu alebo z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, ako aj prostredníctvom majetkového prospechu pochádzajúceho z nepoctivých zdrojov.

Podľa Zákonníka práce teda bezdôvodným obohatením rozumieme získanie neoprávneného majetkového prospechu na strane zamestnanca alebo zamestnávateľa v dôsledku:

  1. Plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu, ku ktorému dochádza napríklad vtedy, ak zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi mzdu či náhradu mzdy, na ktorú zamestnanec nemá právny nárok už od samého začiatku.
  2. Plnenia na základe neplatného právneho úkonu, pričom vznik bezdôvodného obohatenia v tomto prípade predpokladá kumulatívne splnenie dvoch podmienok. Po prvé, právny úkon, na základe ktorého bolo plnenie realizované, musí byť neplatný. Po druhé, musí dôjsť k samotnému poskytnutiu plnenia. Typickým príkladom môže byť situácia faktického pracovného pomeru, keď bola práca vykonávaná na základe neplatnej pracovnej zmluvy.
  3. Plnenia z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, teda prí
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.