Právne postavenie zamestnanca a zamestnávateľa pri vážnom ohrození života alebo zdravia, právna úprava

Spolupráca zamestnávateľa a zamestnancov v oblasti bezpečnosti práce

Podľa § 10 zákona o BOZP platí, že zamestnávateľ je povinný umožniť zamestnancom alebo zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť zúčastňovať sa na riešení problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vopred s nimi prerokúvať otázky, ktoré môžu podstatne ovplyvňovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Zamestnávateľ je povinný predložiť zamestnancom alebo zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť podklady a určiť im lehotu najmenej piatich pracovných dní odo dňa predloženia podkladov na vyjadrenie sa k:

• návrhu koncepcie politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, k návrhu programu jej realizácie a k ich vyhodnoteniu,
• návrhu na výber pracovných prostriedkov, technológií, organizácie práce, k pracovnému prostrediu a k pracovisku,
• návrhu na určenie odborných zamestnancov na vykonávanie preventívnych a ochranných služieb a k úlohám podľa § 8 ods. 1 písm. a), § 21 ods. 1 a § 22 ods. 1 zákona o BOZP,
• vykonávaniu úloh preventívnych a ochranných služieb, ak sa tieto úlohy vykonávajú dodávateľským spôsobom,
• posúdeniu rizika, určeniu a vykonávaniu ochranných opatrení vrátane poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov a prostriedkov kolektívnej ochrany,
• pracovným úrazom, nebezpečným udalostiam, chorobám z povolania a k ostatným poškodeniam zdravia z práce, ktoré sa vyskytli u zamestnávateľa vrátane výsledkov zisťovania príčin ich vzniku a k návrhom opatrení,
• spôsobu a rozsahu informovania zamestnancov, zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a určených odborných zamestnancov na vykonávanie preventívnych a ochranných služieb,
• plánovaniu a zabezpečovaniu oboznamovania a informovania zamestnancov podľa § 7 zákona o BOZP a ku školeniu zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť.

Oboznamovanie a informovanie zamestnancov v oblasti bezpečnosti práce  

Podľa § 7 ods. 1 zákona o BOZP platí, že zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca:

a)    s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť,

b)   s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví, a s ochranou pred nimi,

c)    so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca.

K písm. a)

Pre výklad spojenia „právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci“ je potrebné použiť osobitnú právnu úpravu, predovšetkým § 39 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Podľa uvedeného ustanovenia Zákonníka práce právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú predpisy na ochranu života a predpisy na ochranu zdravia, hygienické a protiepidemické predpisy, technické predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane a predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia. Predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú aj pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vydané zamestnávateľmi po dohode so zástupcami zamestnancov; ak k dohode nedôjde do 15 dní od predloženia návrhu, rozhodne príslušný inšpektorát práce podľa osobitného predpisu.  

V kontexte uvedeného je predpisom upravujúcim bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci napríklad aj zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale patrí sem aj vykonávacia právna úprava, teda nariadenia vlády, vyhlášky, opatrenia a výnosy ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

Pokiaľ si zamestnávatelia vydajú vnútorné normatívne predpisy bezpečnosti práce, môžu ich označiť ako pravidlá alebo zásady bezpečnosti práce a ochrany zdravia pri práci, tieto môžu byť vydávané len po dohode so zástupcami zamestnancov, ktorými môžu byť: zamestnanecký dôverník, zamestnanecká rada alebo odborový orgán. Pritom nepostačí len ich prerokovanie so zástupcami zamestnancov, ale je potrebná dohoda s nimi, podľa kogentnej právnej úpravy. Pritom zamestnávateľ musí byť schopný riadne preukázať uzatvorenie takejto dohody, môže to byť napríklad predložením zápisnice z rokovania zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov, z ktorej vyplýva dohoda o tomto vnútornom predpise.

UPOZORNENIE:

Pretože zásady/pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „pravidlá bezpečnosti“)  vydané zamestnávateľom sú vnútorným normatívnym predpisom, musí tento spĺňať jednotlivé predpoklady, ktoré vyplývajú aj z hierarchickej výstavby právneho poriadku štátu. Predovšetkým pravidlá bezpečnosti nesmú byť v rozpore s právnym poriadkom štátu, teda nielen s ústavnými zákonmi a zákonmi, ale aj súvisiacou vykonávacou právnou úpravou. Pokiaľ by k porušeniu uvedeného došlo, v danej časti by boli uvedené pravidlá bezpečnosti neplatnými, a to absolútne. Taktiež nesmú ísť nad rozsah platnej právnej úpravy. Pravidlá bezpečnosti však môžu konkretizovať právnu úpravu na konkrétne podmienky zamestnávateľa, ktoré u neho platia. Tak napríklad môžu obsahovať špecifiká noriem spotreby závislej práce.

V neposlednom rade majú pravidlá bezpečnosti práce obmedzenú personálnu pôsobnosť len na podriadených zamestnancov zamestnávateľa, ktorý ich vydal. Preto pravidlá bezpečnosti práce nemôžu stanoviť prá