Otázky spojené s prestávkou v práci určenej na odpočinok a jedenie (podmienky, dĺžka) upravuje § 91 ZP.
- Vzor
Prestávka v práci (na odpočinok a jedenie) predstavuje čas (dobu) odpočinku medzi dvoma úsekmi pracovného času v rámci pracovnej zmeny. Zákonník práce ustanovuje, kedy jej poskytnutie je povinné. Zamestnávateľ má povinnosť prestávku v práci poskytnúť, nie iba umožniť a ponechať na zamestnancovi, či ju využije alebo nie (t. j. zamestnanec sa nemôže vzdať prestávky v práci – táto otázka súvisí s BOZP, navyše aj v evidencii pracovného času má byť vyznačený koniec úseku vykonávania práce a začiatok úseku vykonávania práce, a teda aj nepriamo prestávka v práci). Zamestnanec sa teda nemôže rozhodnúť, že nevyužije prestávku v práci a odíde skôr z pracoviska. Zamestnávateľ a zamestnanec sa nemôžu dohodnúť na tom, že pracovná zmena bude napr. od 8.00 h do 16.00 h bez prestávky v práci.
Právo na prestávku v práci a podmienky jej poskytnutia
Povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancom prestávku v práci je daná, ak pracovná zmena zamestnanca (pojem vymedzený v § 90 ods. 1 ZP) je:
a) dlhšia ako šesť hodín,
b) dlhšia ako štyri a 1/2 hodiny – u mladistvého zamestnanca (pozri § 40 ods. 3 ZP).
Ide o väzbu na dĺžku pracovnej zmeny, nie na dĺžku pracovného času − v § 91 ods. 1 ZP sa uvádza „ktorého pracovná zmena“, nie „ktorého pracovný čas“. Nejde tu ani o väzbu na skutočný výkon práce na pracovisku, ako je to v § 152 ZP.
Príklad:
- Pracovná zmena je od 6.00 h do 14.00 h = pracovná zmena je 8 hodín – zamestnanec má právo na prestávku v práci,
- pracovná zmena je od 6.00 h do 12.30 = pracovná zmena je 6 hodín a 30 minút – zamestnanec má právo na prestávku v práci,
- pracovná zmena je od 6.00 h do 12.00 h = pracovná zmena je 6 hodín – zamestnanec nemá právo na prestávku v práci, keďže pracovná zmena nie je dlhšia ako šesť hodín, ale presne šesť hodín.
Pozn.: Pri pružnom pracovnom čase je dĺžka pracovnej zmeny závislá od času príchodu a času odchodu zamestnanca z práce.