Zákon o dani z motorových vozidiel precizuje v samostatnom ustanovení daňovníkov tejto dane. V zásade rozpoznáva daňovníka fyzickú a právnickú osobu a následne ich ďalej špecifikuje podľa vzťahu k vozidlu, v dokladoch ktorého môže byť uvedená iná osoba zapísaná ako držiteľ vozidla. Jedným z daňovníkov je aj fyzická alebo právnická osoba v polohe zamestnávateľa.
- Vzor
Vymedzenie osoby daňovníka v polohe zamestnávateľa je uvedené v § 3 písm. e) zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o dani z motorových vozidiel“). Zákon o dani z motorových vozidiel nerieši pojem „zamestnávateľ“, ale pracuje s týmto pomenovaním daňovníka pri povinnosti zdanenia vozidla použitého zamestnancom na pracovnej ceste, za podmienok týmto zákonom ustanovených.
Poznámka: Definícia zamestnávateľa je obsiahnutá v § 7 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. Podľa predmetnej definície zamestnávateľom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis aj v obdobných pracovných vzťahoch. Zamestnávateľom je aj organizačná jednotka zamestnávateľa, ak to ustanovujú osobitné predpisy alebo stanovy podľa osobitného predpisu. (Ak je účastníkom pracovnoprávneho vzťahu zamestnávateľ, nemôže ním byť súčasne jeho organizačná jednotka a naopak.) Zamestnávateľ vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.
Daňovníkom – zamestnávateľom uvedeným v § 3 písmene e) je vždy fyzická osoba alebo právnická osoba. Na to, aby bola fyzická osoba alebo právnická osoba považovaná za daňovníka – zamestnávateľa, musí spĺňať podmienky ustanovené priamo v už citovanom § 3 písm. e) zákona o dani z motorových vozidiel. V predmetnom ustanovení je teda uvedené, že daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je zamestnávateľom, ak za použitie vozidla zamestnancom na pracovnej ceste, na ktorú dala súhlas použiť vozidlo, vypláca cestovné náhrady. Ďalšia podmienka, obsiahnutá v predmetnom ustanovení, ktorá musí byť splnená uvádza, že použité vozidlo na pracovnej ceste sa nepoužíva na podnikanie.
Pri podmienke vyplácania cestovných náhrad za použitie vozidla na pracovnej ceste nie je uvedený odkaz na zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p., avšak pri splnení uvedenej podmienky, je nutné postupovať v jeho intenciách. Splnenie tejto podmienky – vyplatenie cestovných náhrad za použitie vozidla zamestnancom je jednoduchšie oproti primárnemu posúdeniu toho, či použité vozidlo na pracovnej ceste sa nepoužíva na podnikanie.
Podmienku nepoužívania vozidla na podnikanie (toho, ktoré sa používa na pracovnej ceste) je potrebné verifikovať v rámci zásady zdaňovania jedného predmetu dane v jednom zdaňovacom období (kalendárnom roku), t. j. najviac 12 kalendárnych mesiacov.
Nepoužívanie vozidla na podnikanie, v čase jeho použitia na pracovnej ceste znamená, že vozidlo, ktoré zamestnanec na pracovnú cestu použije, nie je predmetom dane z motorových vozidiel, či už u:
● Samo