Výkon iného úkonu vo všeobecnom záujme

Vydané: 15 minút čítania

Na rozdiel od pojmu „verejná funkcia“ Zákonník práce pojem „iný úkon vo všeobecnom záujme“ nedefinuje, ale v §  137 ods.  5 ZP vymedzuje iné úkony, ktoré sú vo všeobecnom záujme na účely Zákonníka práce (a na ktoré sa musí poskytovať pracovné voľno zamestnávateľom). 


  • Vzor

Okruh týchto úkonov môže byť širší na základe §  137 ods.  1 ZP, kde sa ustanovuje, že tieto môže ustanoviť aj osobitný predpis. Podľa Zákonníka práce ide najmä o tieto úkony:

 

Darovanie krvi

V prípade darovania krvi Zákonník práce osobitne upravuje práva zamestnanca v §  138 ods.  2.

Poskytnutie pracovného voľna zamestnávateľom zamestnancovi s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku:

  • na účasť na darovaní krvi na nevyhnutne potrebný čas (v rozsahu, v ktorom zasahujú do pracovného času zamestnanca), pričom sem spadá:

-       čas cesty na odber,

-       čas odberu (odhadovaný čas odberu závisí od zariadenia a môže trvať 1‑2,5 hodiny),

-       čas späť z odberu,

-       čas potrebný na zotavenie po odbere (vrátane jeho predĺženia lekárom). Podľa tretej vety §  138 ods.  2 ZP „Podľa charakteru odberu a zdravotného stavu darcu môže lekár určiť, že čas potrebný na jeho zotavenie sa predlžuje, najviac po dobu zasahujúcu do pracovného času v rámci 96 hodín od nástupu cesty na odber.“

Vzhľadom na to, že vždy nemusí dôjsť k odberu krvi, Zákonník práce rieši aj túto situáciu. Podľa štvrtej vety §  138 ods.  2 ZP „Ak nedôjde k odberu, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku len za preukázaný nevyhnutne potrebný čas neprítomnosti v práci.“

       

Príklad:

Zamestnanec bol darovať krv a zamestnávateľ mu zameškaný deň v práci napísal ako deň u lekára – priepustku, čím prišiel o jeden deň zo siedmich, ktoré má vyhradené na lekára v priebehu