Výkon občianskych povinností

Podľa Zákonníka práce ide najmä o tieto činnosti (demonštratívne, keďže ďalšie činnosti môžu vyplývať z osobitných predpisov):

Činnosť svedka

Právne predpisy stanovujú povinnosť svedčiť. Z tohto hľadiska zákon ustanovuje povinnosť zamestnávateľa uvoľniť zamestnanca na činnosť svedka (na nevyhnutne potrebný čas a bez náhrady mzdy). Náhrady pre svedka upravujú osobitné predpisy (tzv. svedočné). V tejto súvislosti ide napr. o nasledujúce konania:

• civilné sporové konanie: zákon č.  160/2015 Z.  z. Civilný sporový poriadok (§  196 ods.  2 – povinnosť dostaviť sa ako svedok, §  200 ods.  2 – svedočné),
• správne súdne konanie: zákon č.  162/2015 Z.  z. Správny súdny poriadok (§  172 – svedočné),
• trestné konanie: zákon č.  301/2005 Z.  z. Trestný poriadok (§  127 a §  128 – povinnosť svedčiť „Každý je povinný dostaviť sa na predvolanie orgánov činných v trestnom konaní a súdu a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie.“),
• správne konanie: zákon č.  71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (§  35 a §  41 upravuje postavenie svedka „Každý je povinný vypovedať ako svedok; musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať.“),
• daňové konanie: zákon č.  563/2009 Z.  z. o správe daní (daňový poriadok) (§  12 a §  25 upravuje postavenie svedka).

Činnosť tlmočníka

Postavenie tlmočníka upravuje zákon č.  382/2004 Z.  z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (§  20 – Tlmočnícka činnosť).

Činnosť znalca

Postavenie znalca upravuje zákon č.  382/2004 Z.  z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (§  16 – Znalecká činnosť); v súdnom konaní najmä §  206 a nasl. zákona č.  160/2015 Z.  z. Civilný sporový poriadok, §  123 a §  174 zákona č.  162/2015 Z.  z. Správny súdny poriadok; v trestnom konaní §  142 – §  147 zákona č.  301/2005 Z.  z. Trestný poriadok, v správnom konaní §  36 zákona č.  71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok); v daňovom konaní §  25a zákona č.  563/2009 Z.  z. o správe daní (daňový poriadok).

Činnosť iných osôb predvolaných na konanie na súde alebo inom štátnom orgáne alebo orgáne územnej samosprávy

Napr. ide o osoby, ktoré majú k dispozícií určité listiny.

Príklad:

Predvolanie zamestnanca na okresný úrad na priestupkové konanie

Zamestnanec bol predvolaný na okresný úrad na priestupkové oddelenie. Priestupok sa týkal zamestnania, nie zamestnanca ako súkromnej osoby. Zamestnávateľ oznámil, že zamestnancovi patrí pracovné voľno bez náhrady mzdy. Postupuje zamestnávateľ správne, ak poskytol zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy aj napriek tomu, že je zamestnanec predvolaný v rámci práce? Zamestnanec sa domnieva, že to malo byť pracovné voľno s náhradou mzdy.

Pri riešení tejto otázky treba rozlišovať:

• či zamestnanec plnil úlohy zamestnávateľa: v takomto prípade nejde o prekážku v práci na strane zamestnanca, ale napr. o pracovnú cestu (§  57 ZP) a výkon práce mimo miesta výkonu práce dohodnutého v pracovnej zmluve,
• či zamestnanec neplnil úlohy zamestnávateľa: ide spravidla o prekážku v práci na strane zamestnanca podľa §  137 ods.  4 písm.  a) ZP – občianska povinnosť – predvolanie na inom štátnom orgáne alebo orgáne územnej samosprávy.

Príklad:

Zamestnanec dostal predvolanie na súd vo veci určenia starostlivosti o dieťa a stanovenia výživného. Zamestnávateľ ho uvoľnil zo zamestnania podľa §  136 ZP, avšak bez náhrady mzdy. Je predvolanie na súd v uvedenej veci (podľa zamestnanca v osobnom záujme) bez nároku na náhradu mzdy? Podľa akého ustanovenia sa posudzuje osobný záujem?

V odbornej literatúre sa diskutuje o tom, do akej miery je zamestnávateľ povinný uvoľniť zamestnanca z práce, ak si v konaní rieši osobné záležitosti (napríklad ak zamestnanec požiada o vydanie nejakej listiny, pričom musí prebehnúť konanie a on sa musí dostaviť osobne na súd alebo ak príslušný orgán alebo zamestnanec podá žalobu na inú osobu napr. v konaní, ktoré sa