Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Pracovno-
právne
vzťahy

Zodpovednosť za škodu spôsobenú zamestnancom pracujúcim na dohodu

Kategória: Pracovnoprávne vzťahy Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD. Zdroj: Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Ustanovenie § 223 ods. 2 ZP priamo neodkazuje na ustanovenia o zodpovednosti za škodu ani neupravuje zodpovednosť za škodu či už zamestnanca, ktorý pracuje na dohodu, alebo jeho zamestnávateľa. Regulácia je sčasti obsiahnutá v § 225 ZP a niektoré veci vyplývajú aj z prvej časti Zákonníka práce – § 20 ZP zabezpečenie práv a povinností (zrážky zo mzdy), ako aj zo všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka (napr. premlčacia doby pri zodpovednosti za škodu).

Výška náhrady škody

Aj v prípade dohôd sa aplikuje všeobecná zásada obmedzenej náhrady škody zamestnanca. Podľa druhej vety § 225 ods. 1 ZP: „náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti nesmie presiahnuť tretinu skutočnej škody a nesmie byť vyššia ako tretina odmeny dohodnutej za vykonanie tejto práce okrem prípadov podľa § 182 až § 185“.

Výnimky z obmedzenej náhrady škody:

  • § 182 ZP (zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať)
  • § 185 ZP (zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov),
  • platí aj § 186 ZP (škoda pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok) – nie je obmedzená výška náhrady škody – môže sa žiadať celá škoda.

Škoda z nedbanlivosti

obmedzenie výšky náhrady škody, ktorú môže zamestnávateľ požadovať, dvoma hranicami:

•             najviac 1/3 skutočnej škody,

•             najviac 1/3 odmeny.

 

Náhrada škody pri dohode o vykonaní práce

Základom pre náhradu je „odmena dohodnutá za vykonanie tejto práce“. Z tohto hľadiska možno uvažovať pri dohode o vykonaní práce o celkovej odmene za výsledok.

Napríklad: Celkový počet hodín na základe dohody o vykonaní práce je 300. Celková odmena za vykonanú prácu je 1 500 eur. Náhrada škody nesmie presiahnuť 1/3 odmeny, t. j. 500 eur. Ak by škoda bola napr. vo výške 900 eur, nesmie výška požadovanej náhrady škody presiahnuť 1/3 skutočnej škody, t. j. v tomto prípade 300 eur. V prípade opakovaného spôsobenia škody ide o novú situáciu a opätovne sa môže posudzovať náhrada škody.

V prípade dohody o vykonaní práce môže nastať aj prípad, že zamestnanec neodovzdá výsledok v dohodnutom čase. V takom prípade má zamestnávateľ právo odstúpiť od dohody o vykonaní práce.

Ak zamestnancovi priebežne za čas odovzdanej úlohy platil, ide skôr o ustanovenia o bezdôvodnom obohatení (§ 222 ZP), t. j. plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. V tejto súvislosti však plnenie zamestnanca spočívalo vo výkone (§ 222 ods. 3 ZP), a teda miera požadovaného bezdôvodného obohatenia by závisela aj od toho, do akej miery sú upotrebiteľné výsledky práce zamestnanca.

Vyplatená odmena sa javí ako bezdôvodné obohatenie (avšak s podmienkou, že zamestnancovi patrí peňažná náhrada za podmienok § 222 ods. 3 ZP) a škoda spočíva napr. v nákladoch, ktoré zamestnávateľ musí dodatočne vynaložiť, ak sa práca musí vykonať nanovo, zamestnávateľ je v omeškaní voči iným subjektom atď.

Príklad:

Dohoda o vykonaní práce by bola uzatvorená od 3. 12. do 16. 12. Obsahom práce by bolo vysťahovanie nábytku z priestorov zamestnávateľa. Rozsah hodín bol 80 hodín. Práca sa nestihla vykonať do 16. 12., keďže 10

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.