Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Pracovno-
právne
vzťahy

Zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov

Kategória: Pracovnoprávne vzťahy Autor/i: JUDr. Anton Ukropec Zdroj: časopis Účtovníctvo ROPO a obcí 3/2022

Príspevok sa zaoberá právnou úpravou zodpovednosti zamestnanca za stratu zverených predmetov. V príspevku je poukázané najmä na predpoklady vzniku tejto zodpovednosti zamestnanca za škodu, postup pri uplatňovaní náhrady škody a premlčanie práva na náhradu škody.

Právna úprava náhrady škody obsiahnutá v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len „Občiansky zákonník“) sa v pracovnoprávnych vzťahoch nepoužije, keďže zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) upravuje náhradu škody komplexne. To však neplatí v prípade ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktoré sa použijú na pracovnoprávne vzťahy. Ak pôjde o výkon práce vo verejnom záujme, použijú sa aj príslušné ustanovenia zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v z. n. p. (ďalej len „zákon o výkone práce vo verejnom záujme“).

Zákonník práce upravuje všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu (§ 179 ods. 1) a osobitnú zodpovednosť zamestnanca za škodu, t. j. zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať (§ 182 – 184), a zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov (§ 185). Na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu, pri ktorej je zamestnávateľ povinný preukázať zamestnancovo zavinenie, v prípade osobitnej zodpovednosti zamestnanca za škodu sa zavinenie zamestnanca predpokladá a zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti, ak sa preukáže, že škoda vznikla úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia. Okrem toho v prípade všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu, náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie však neplatí v prípadoch osobitnej zodpovednosti zamestnanca za škodu.

Zamestnanec je povinný hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa [§ 81 písm. e)].

Zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie (§ 177 ods. 1 Zákonníka práce).

Predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu

Zamestnanec zodpovedá za stratu nástrojov, ochranných pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov, ktoré mu zamestnávateľ zveril na základe písomného potvrdenia (§ 185 ods. 1 Zákonníka práce). Subjektom tejto zodpovednosti je nielen zamestnanec v pracovnom pomere, ale aj zamestnanec, ktorý vykonáva prácu na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o pracovnej činnosti) [§ 225 ods. 1 Zákonníka práce]. Na rozdiel od zodpo

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.