Príspevok sa zaoberá právnou úpravou zodpovednosti zamestnanca za stratu zverených predmetov. V príspevku je poukázané najmä na predpoklady vzniku tejto zodpovednosti zamestnanca za škodu, postup pri uplatňovaní náhrady škody a premlčanie práva na náhradu škody.
- Vzor
Právna úprava náhrady škody obsiahnutá v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len „Občiansky zákonník“) sa v pracovnoprávnych vzťahoch nepoužije, keďže zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) upravuje náhradu škody komplexne. To však neplatí v prípade ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktoré sa použijú na pracovnoprávne vzťahy. Ak pôjde o výkon práce vo verejnom záujme, použijú sa aj príslušné ustanovenia zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v z. n. p. (ďalej len „zákon o výkone práce vo verejnom záujme“).
Zákonník práce upravuje všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu (§ 179 ods. 1) a osobitnú zodpovednosť zamestnanca za škodu, t. j. zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať (§ 182 – 184), a zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov (§ 185). Na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu, pri ktorej je zamestnávateľ povinný preukázať zamestnancovo zavinenie, v prípade osobitnej zodpovednosti zamestnanca za škodu sa zavinenie zamestnanca predpokladá a zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti, ak sa preukáže, že škoda vznikla úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia. Okrem toho v prípade všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu, náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého z