Právo na kolektívne vyjednávanie

JUDr. Martin Biskupič

Vydané: 12 minút čítania

Jednou z esenciálnych súčastí kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov je právo zamestnávateľov a zamestnancov na kolektívne vyjednávanie, ktoré sa v mene zamestnancov uskutočňuje prostredníctvom príslušného odborového orgánu. A to vrátane zamestnancov pracujúcich v zdravotníctve, napriek tomu, že táto oblasť s ohľadom na svoj charakter obsahuje určité špecifiká pre oblasť kolektívneho vyjednávanie, napríklad obmedzenie práva na štrajk.


  • Vzor
Zdravotnícki zamestnanci sa zúčastňujú prostredníctvom svojich zástupcov na utváraní spravodlivých a uspokojivých pracovných podmienok u svojho zamestnávateľa spolurozhodovaním, prerokovaním, právom na informácie a kontrolnou činnosťou.
V pracovnoprávnych vzťahoch vo všeobecnosti zamestnancov zastupuje buď zamestnanecká rada, zamestnanecký dôverník, alebo príslušný odborový orgán. Zamestnanci pritom nemajú povinnosť byť zastúpení. Výnimku tvorí právo na kolektívne vyjednávanie a prípadný podpis kolektívnej zmluvy, na ktoré majú zamestnanci právo výlučne prostredníctvom odborovej organizácie.

Samotné kolektívne vyjednávanie je považované za nástroj podpory účinného sociálneho dialógu a dosahovanie sociálneho mieru založený na bipartitnom princípe. Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o kolektívnom vyjednávaní“) upravuje kolektívne vyjednávanie medzi príslušnými orgánmi, odborovými organizáciami a zamestnávateľmi.

Hlavným cieľom kolektívneho vyjednávania je uzavretie kolektívnej zmluvy a predchádzanie kolektívnemu sporu, teda sporu o uzavretie kolektívnej zmluvy alebo sporu o plnenie záväzkov kolektívnej zmluvy, z ktorých nevznikajú nároky jednotlivým zamestnancom.

 

Kolektívna zmluva