Typický prejav zneužívania práva možno identifikovať v rámci strešného pojmu „násilie na pracovisku“, napríklad šikanovanie na pracovisku, mobbing, bossing alebo bullying, obťažovanie vrátane sexuálneho obťažovania, poškodzovanie pracovných nástrojov a vybavenia, nepriateľské správanie, kričanie, používanie urážlivých prezývok a podobne.
Násilie na pracovisku sa môže prejavovať ako fyzické násilie, ako aj psychické násilie uskutočňujúce sa medzi zamestnancami navzájom alebo medzi zamestnancom a zamestnávateľom alebo vedúcimi zamestnancami.
- Vzor
Za prejavy, formy násilného správania na pracovisku možno považovať:[1] v hraničných situáciách vraždu, znásilnenie, krádež, týranie, spôsobenie rôznych zranení, fyzické napadnutie, kopanie, štuchanie, škrabanie, nadávky, stalking (prenasledovanie a obťažovanie), obťažovanie vrátane sexuálneho obťažovania, šikanovanie, mobbing, viktimizáciu, zastrašovanie, vyhrážanie sa, vylúčenie z pracoviska (ostrakizmus), posielanie urážlivých správ, agresívne postoje, hrubé gestá, poškodzovanie pracovných nástrojov a vybavenia, nepriateľské správanie, kričanie, používanie urážlivých prezývok a úmyselné mlčanie.
V oblasti psychológie rozlišujeme medzi mobbingom a šikanou. Šikana sa vyznačuje viac fyzickým ohrozením, kým mobbing predstavuje psychické, dlhodobé ponižovanie, stresovanie zamestnancov, obvykle skryté (možno konštatovať, že ide o nepriamu agresiu), a preto aj ťažšie preukázateľné v porovnaní so šikanou.[2] Pojem šikanovanie je viac známy zo školského či vojenského prostredia.
Vo všeobecnosti sa mobbing objavuje vo vzťahu medzi zamestnancami, kolegami, kým bossing vo vzťahu nadriadeného zamestnanca, vedúceho či zamestnávateľa vo vzťahu k podriadenému. S pojmom mobbing súvisí aj pojem obťažovanie. Podľa antidiskriminačnej legislatívy obťažovanie je také správanie, v dôsledku ktorého dochádza alebo môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti.
Obťažovanie možno chápať ako nechcené správanie súvisiace s jedným alebo viacerými zakázanými dôvodmi diskriminácie (napríklad rasa, etnicita, sexuálna orientácia, náboženstvo), ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti a vytvorenie zastrašujúceho, nepriateľského, pokorujúceho, ponižujúceho alebo urážlivého prostredia.
Pre jednotlivca, voči ktorému je nasmerované, je to správanie nežiaduce a narúšajúce jeho integritu. Za systematickejšie prejavy obťažovania možno považovať šikanovanie a mobbing.[3] V tejto súvislosti treba uviesť, že o obťažovanie podľa antidiskriminačnej legislatívy ide vtedy, ak je prítomný aj diskriminačný dôvod. Ak tento diskriminačný dôvod nie je daný, nejde o obťažovanie podľa antidiskriminačnej legislatívy. Obťažovanie bez diskriminačného dôvodu (t. j. zamestnanec je šikanovaný len tak, nie z dôvodu napríklad jeho veku, pohlavia, rasy, farby pleti a podobne) nespadá pod antidiskriminačnú legislatívu.
V súvislosti so šikanovaním sa stretávame aj s pojmom šikana. Pojem šikana je používaný v oblasti práva (a ako bolo už uvedené aj v oblasti psychológie), jeho definícia však n