Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Pracovné situácie

Prekážka v práci z dôvodu ošetrenia alebo vyšetrenia – výdajňa pomôcok

Publikované: Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.

V praxi bola položená otázka týkajúca sa možnosti uznania prekážky v práci na vyšetrenie alebo ošetrenie podľa § 141 ods. 2 písm. a) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) u zamestnanca, ktorý predložil potvrdenie zo zariadenia, ktoré sa (okrem iného) špecializuje aj na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo výdajni ortopedicko-protetických pomôcok. Pokiaľ ide o rozsah ospravedlnenia, zamestnanec žiadal o ospravedlnenie celého dňa trvania prekážky v práci.

Stanovisko:

Povinnosť preukázať existenciu a trvanie prekážky v práci, t. j. že prekážka nastala a koľko trvala podľa § 141 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, má podľa § 144 Zákonníka práce zamestnanec. V prípade predloženia dokladu, ktorý vyvoláva pochybnosti o existencii prekážky, o jej trvaní alebo prípadne aj o splnení účelu, pre ktorý právna úprava § 141 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce bola prijatá (t. j. ospravedlnenie neprítomnosti v práci z dôvodu určitého zdravotného úkonu), zaťažuje „dôkazné bremeno“ zamestnanca, t. j. nie zamestnávateľ preukazuje, že zamestnanec nebol na vyšetrení alebo ošetrení, ale zamestnanec preukazuje, že bol na vyšetrení (ošetrení).

K výdajni ako zdravotníckemu zariadeniu

V Zákonníku práce sa používa pojem „zdravotnícke zariadenie“, pričom sa vychádza z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v. z. n. p. (§ 7 a nasl.).

Podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. zdravotná starostlivosť sa poskytuje ako lekárenská starostlivosť.

Podľa § 10 predmetného zákona(Lekárenská starostlivosť) lekárenskú starostlivosť upravuje osobitný predpis, t. j. zákon č. 362/2011 Z. z. o liekocha zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o liekoch“).

Ustanovenie § 20 zákona o liekoch upravuje lekárne a výdajne zdravotníckych pomôcok. Podľa § 20 ods. 1 písm. b) predmetného zákona: Lekárenská starostlivosť zahŕňa zabezpečovanie, uchovávanie a výdaj zdravotníckych pomôcok vrátane internetového výdaja“.

Ustanovenia § 20 ods. 10 a 11 zákona o liekoch stanovujú:

(10) Výdajňa zdravotníckych pomôcok je určená na výdaj zdravotníckych pomôcok na základe lekárskeho poukazu.

(11) Výdajňa ortopedicko-protetických zdravotníckych pomôcok na základe lekárskeho poukazu individuálne zhotovuje, opravuje, upravuje a vydáva ortopedicko-protetické zdravotnícke pomôcky.

Podľa § 7 ods. 1 písm. c) bod 2, 3 a 4 zákona o liekoch o vydaní povolenia rozhoduje samosprávny kraj, ak ide o povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti v zdravotníckom zariadení

2. výdajňa zdravotníckych pomôcok,

3. výdajňa ortopedicko-protetických zdravotníckych pomôcok,

4. výdajňa audio-protetických zdravotníckych pomôcok.

K úkonu ako úkonu kvalifikovaného ako vyšetrenie alebo ošetrenie

Z hľadiska Zákonníka práce možno vnímať pojmy „vyšetrenie“ a „ošetrenie“ širšie (napr. aj ako súbor úkonov pred a po vyšetrení alebo ošetrení, očkovanie ako „zdravotný“ úkon a pod.). Rovnako možno uvažovať aj v prípade vyššie uvedených zdravotníckych pomôcok, ktorých vytvorenie, odskúšanie a prevzatie je spojené s predchádzajúcim zdravotným vyšetrením. Bez ukončenia tohto procesu by nebola naplnená celá zdravotná starostlivosť, tzn. od diagnostiky stavu pacienta cez predpísanie zdravotnej pomôcky, po jej vytvorenie a výdaj.

Výdaj zdravotníckej pomôcky je teda možné vnímať podobne, ako keď sa zamestnanec po vyšetrení alebo ošetrení musí zastaviť v lekárni a vybrať si liek. V širšom zmysle ide teda o zavŕšenie celého procesu vyšetrenia alebo ošetrenia. V prípade zdravotníckych pomôcok môže v niektorých prípadoch ich vytvorenie a odskúšanie trvať určitý relevantný čas.

K trvaniu prekážky v práci

Z hľadiska práva sa prípady posudzujú osobitne podľa okolností konkrétneho prípadu. Zamestnávateľ nemusí automaticky uznať každý doklad, ktorý zamestnanec predloží, ale má právo žiadať vysvetlenie v prípade, ak je vec sporná (pri zachovaní pravidiel ochrany osobných údajov). Ak zdravotnícke zariadenie doklad vydalo a zamestnanec ho predložil, zamestnávateľ má právo sa na takýto doklad pýtať, a teda bez zisťovania zdravotného stavu zamestnanca môže overovať skutočnosti, či úkony v zariadení môžu byť takého charakteru, že trvali celý deň; rovnako môže overovať konkrétny vydaný doklad (napr. aby údaje potvrdil subjekt, ktorý ho vydal). Ako sa k tomu zariadenie postaví, je iná otázka.

Rovnako musí zamestnávateľ zvážiť, či pôjde do sporu, a teda doklad pre pochybnosti neuzná (napr. keď mu z analýzy vyjde, že úkon nemohol trvať celú zmenu). Následne je na zamestnancovi, ak sa domnieva, že je v práve, aby urobil ďalšie úkony. Zamestnávateľ by mal v princípe poznať svojho zamestnanca a mal by vedieť, ako pristupuje napr. k čerpaniu prekážok v práci, k plneniu povinností a pod., a teda či by vôbec mal vyslovovať dôvodnú pochybnosť v súvislosti s pravdivosťou tvrdenia uvedeného na samotnom doklade.



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Aktuálne články

Preradenie zamestnanca bez dohody na prácu iného druhu N

Publikované:

Zamestnávateľ môže dať výpoveď zamestnancovi len z taxatívne určených dôvodov, ktoré zakotvuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Môže však zamestnávateľ dať platne výpoveď zamestnancovi podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, pokiaľ zamestnávateľ preradil zamestnanca z dôvodu uvedeného v § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce bez dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom, a zamestnanec odmietol vykonávať prácu iného druhu, než ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve?

Adresa na doručovanie písomností v čase dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca N

Publikované:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 28. mája 2024 vydal rozsudok, sp. zn. 4CdoPr/5/2023, v ktorom sa zaoberal otázkou, či je zamestnávateľ povinný doručovať písomnosť týkajúcu sa skončenia pracovného pomeru na adresu, ktorú zamestnankyňa uviedla v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Táto adresa, na ktorej sa počas práceneschopnosti zdržiavala a ktorú uviedla v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, bola odlišná od jej adresy trvalého pobytu, ktorú v minulosti nahlásila zamestnávateľovi.

Podpora zamestnávateľom v čase skrátenej práce N

Publikované:

Podpora v čase skrátenej práce je nárokovou finančnou pomocou, ktorá je určená zamestnávateľom v prípadoch, keď došlo k obmedzeniu ich činnosti vplyvom vonkajšieho faktora. Táto podpora má za cieľ pomôcť zamestnávateľom pokryť čiastočné náklady na náhradu mzdy pre zamestnancov.

Podstatné zásady platné v pracovnom práve N

Publikované:

Pri výkone závislej práce zamestnancom sa uplatňujú určité základné zásady dané platnou právnou úpravou. Pritom môže ísť napríklad o základnú zásadu rovnakého zaobchádzania, ktorá si vyžaduje rovnaký prístup k zamestnancom a týka sa aj odmeňovania. Jednotlivé zásady pracovného práva sa týkajú aj vytvárania uspokojivého pracovného prostredia pre výkon závislej práce. Taktiež zásady pracovného práva požadujú vytváranie špecifických pracovných podmienok pre určité kategórie zamestnancov, akými sú napríklad tehotné ženy pracujúce v pracovnom pomere. Uvedené, vybrané základné zásady pracovného práva ustanovuje v čl. 1 až 11 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) v časti „Základné zásady“, a to kogentnou právnou úpravou, ktorá musí byť bezvýhradne rešpektovaná.

Nárok na rekondičný pobyt – diskriminácia z dôvodu materstva N

Publikované:

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sa (uznesenie 2Cdo/99/2022 z 18. decembra 2024) zaoberal otázkou porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a diskriminácie v pracovnoprávnom vzťahu v prípade rekondičného pobytu podľa § 11 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“) z dôvodu tehotenstva a materstva (čerpania materskej dovolenky, a teda neprítomnosti v práci a dopadov na nárok na rekondičný pobyt).