Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Pracovné situácie

Prekážka v práci z dôvodu ošetrenia alebo vyšetrenia – výdajňa pomôcok

Publikované: Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.

V praxi bola položená otázka týkajúca sa možnosti uznania prekážky v práci na vyšetrenie alebo ošetrenie podľa § 141 ods. 2 písm. a) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) u zamestnanca, ktorý predložil potvrdenie zo zariadenia, ktoré sa (okrem iného) špecializuje aj na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo výdajni ortopedicko-protetických pomôcok. Pokiaľ ide o rozsah ospravedlnenia, zamestnanec žiadal o ospravedlnenie celého dňa trvania prekážky v práci.

Stanovisko:

Povinnosť preukázať existenciu a trvanie prekážky v práci, t. j. že prekážka nastala a koľko trvala podľa § 141 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, má podľa § 144 Zákonníka práce zamestnanec. V prípade predloženia dokladu, ktorý vyvoláva pochybnosti o existencii prekážky, o jej trvaní alebo prípadne aj o splnení účelu, pre ktorý právna úprava § 141 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce bola prijatá (t. j. ospravedlnenie neprítomnosti v práci z dôvodu určitého zdravotného úkonu), zaťažuje „dôkazné bremeno“ zamestnanca, t. j. nie zamestnávateľ preukazuje, že zamestnanec nebol na vyšetrení alebo ošetrení, ale zamestnanec preukazuje, že bol na vyšetrení (ošetrení).

K výdajni ako zdravotníckemu zariadeniu

V Zákonníku práce sa používa pojem „zdravotnícke zariadenie“, pričom sa vychádza z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v. z. n. p. (§ 7 a nasl.).

Podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. zdravotná starostlivosť sa poskytuje ako lekárenská starostlivosť.

Podľa § 10 predmetného zákona(Lekárenská starostlivosť) lekárenskú starostlivosť upravuje osobitný predpis, t. j. zákon č. 362/2011 Z. z. o liekocha zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o liekoch“).

Ustanovenie § 20 zákona o liekoch upravuje lekárne a výdajne zdravotníckych pomôcok. Podľa § 20 ods. 1 písm. b) predmetného zákona: Lekárenská starostlivosť zahŕňa zabezpečovanie, uchovávanie a výdaj zdravotníckych pomôcok vrátane internetového výdaja“.

Ustanovenia § 20 ods. 10 a 11 zákona o liekoch stanovujú:

(10) Výdajňa zdravotníckych pomôcok je určená na výdaj zdravotníckych pomôcok na základe lekárskeho poukazu.

(11) Výdajňa ortopedicko-protetických zdravotníckych pomôcok na základe lekárskeho poukazu individuálne zhotovuje, opravuje, upravuje a vydáva ortopedicko-protetické zdravotnícke pomôcky.

Podľa § 7 ods. 1 písm. c) bod 2, 3 a 4 zákona o liekoch o vydaní povolenia rozhoduje samosprávny kraj, ak ide o povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti v zdravotníckom zariadení

2. výdajňa zdravotníckych pomôcok,

3. výdajňa ortopedicko-protetických zdravotníckych pomôcok,

4. výdajňa audio-protetických zdravotníckych pomôcok.

K úkonu ako úkonu kvalifikovaného ako vyšetrenie alebo ošetrenie

Z hľadiska Zákonníka práce možno vnímať pojmy „vyšetrenie“ a „ošetrenie“ širšie (napr. aj ako súbor úkonov pred a po vyšetrení alebo ošetrení, očkovanie ako „zdravotný“ úkon a pod.). Rovnako možno uvažovať aj v prípade vyššie uvedených zdravotníckych pomôcok, ktorých vytvorenie, odskúšanie a prevzatie je spojené s predchádzajúcim zdravotným vyšetrením. Bez ukončenia tohto procesu by nebola naplnená celá zdravotná starostlivosť, tzn. od diagnostiky stavu pacienta cez predpísanie zdravotnej pomôcky, po jej vytvorenie a výdaj.

Výdaj zdravotníckej pomôcky je teda možné vnímať podobne, ako keď sa zamestnanec po vyšetrení alebo ošetrení musí zastaviť v lekárni a vybrať si liek. V širšom zmysle ide teda o zavŕšenie celého procesu vyšetrenia alebo ošetrenia. V prípade zdravotníckych pomôcok môže v niektorých prípadoch ich vytvorenie a odskúšanie trvať určitý relevantný čas.

K trvaniu prekážky v práci

Z hľadiska práva sa prípady posudzujú osobitne podľa okolností konkrétneho prípadu. Zamestnávateľ nemusí automaticky uznať každý doklad, ktorý zamestnanec predloží, ale má právo žiadať vysvetlenie v prípade, ak je vec sporná (pri zachovaní pravidiel ochrany osobných údajov). Ak zdravotnícke zariadenie doklad vydalo a zamestnanec ho predložil, zamestnávateľ má právo sa na takýto doklad pýtať, a teda bez zisťovania zdravotného stavu zamestnanca môže overovať skutočnosti, či úkony v zariadení môžu byť takého charakteru, že trvali celý deň; rovnako môže overovať konkrétny vydaný doklad (napr. aby údaje potvrdil subjekt, ktorý ho vydal). Ako sa k tomu zariadenie postaví, je iná otázka.

Rovnako musí zamestnávateľ zvážiť, či pôjde do sporu, a teda doklad pre pochybnosti neuzná (napr. keď mu z analýzy vyjde, že úkon nemohol trvať celú zmenu). Následne je na zamestnancovi, ak sa domnieva, že je v práve, aby urobil ďalšie úkony. Zamestnávateľ by mal v princípe poznať svojho zamestnanca a mal by vedieť, ako pristupuje napr. k čerpaniu prekážok v práci, k plneniu povinností a pod., a teda či by vôbec mal vyslovovať dôvodnú pochybnosť v súvislosti s pravdivosťou tvrdenia uvedeného na samotnom doklade.



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Aktuálne články

Podstatné zásady platné v pracovnom práve N

Publikované:

Pri výkone závislej práce zamestnancom sa uplatňujú určité základné zásady dané platnou právnou úpravou. Pritom môže ísť napríklad o základnú zásadu rovnakého zaobchádzania, ktorá si vyžaduje rovnaký prístup k zamestnancom a týka sa aj odmeňovania. Jednotlivé zásady pracovného práva sa týkajú aj vytvárania uspokojivého pracovného prostredia pre výkon závislej práce. Taktiež zásady pracovného práva požadujú vytváranie špecifických pracovných podmienok pre určité kategórie zamestnancov, akými sú napríklad tehotné ženy pracujúce v pracovnom pomere. Uvedené, vybrané základné zásady pracovného práva ustanovuje v čl. 1 až 11 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) v časti „Základné zásady“, a to kogentnou právnou úpravou, ktorá musí byť bezvýhradne rešpektovaná.

Nárok na rekondičný pobyt – diskriminácia z dôvodu materstva N

Publikované:

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sa (uznesenie 2Cdo/99/2022 z 18. decembra 2024) zaoberal otázkou porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a diskriminácie v pracovnoprávnom vzťahu v prípade rekondičného pobytu podľa § 11 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“) z dôvodu tehotenstva a materstva (čerpania materskej dovolenky, a teda neprítomnosti v práci a dopadov na nárok na rekondičný pobyt).

Možnosti zamestnanca podať podnet inšpektorátu práce N

Publikované:

Pokiaľ zamestnanec zastáva názor, že sú porušované predpisy bezpečnosti práce, môže podať podnet inšpektorátu práce. Pritom inšpektoráty práce poskytujú zamestnancom ochranu práv a oprávnených záujmov v rozsahu predmetu inšpekcie práce, ktorú majú inšpektoráty práce dané právnou úpravou. V súvislosti s uvedeným musí sám zamestnanec vyhodnotiť situáciu u zamestnávateľa a posúdiť, či využije svoju možnosť podať podnet inšpektorátu práce. Právna úprava však počíta s možnosťou, že sa zamestnanec najprv pokúsi riešiť nevyhovujúcu situáciu so zamestnávateľom a oznámi mu nedostatky, ktoré u zamestnávateľa vznikli. Pri podávaní podnetu inšpektorátu práce zamestnanec opíše skutkový stav a konanie zamestnávateľa, z ktorého vyplýva porušenie predpisov bezpečnosti práce, či iných právnych predpisov v danom prípade. V uvedenom článku bude venovaná pozornosť prípadom, kedy môže zamestnanec podať právne relevantný podnet na inšpektorát práce pre porušovanie pracovnoprávnych predpisov a právnych predpisov bezpečnosti práce.

Fyzický útok na zamestnanca ako pracovný úraz? N

Publikované:

V praxi sa objavujú spory ohľadom zodpovednosti za škodu zamestnávateľa za pracovný úraz zamestnanca, ktorý nevznikne pri samotnom výkone práce a nevznikne činnosťou zamestnanca, ale činnosťou (konaním inej osoby) v podobe fyzického násilia/útoku na zamestnanca, ktorý má dopad na jeho zdravie. Otázka posudzovania takejto situácie nie je nová, ale bola riešená aj v minulosti (NS ČSR Cpj 37/74 (Rc 11/1976): „Dojde-li k úrazu pracovníka při plnění pracovních úkolů například tak, že je napaden jiným pracovníkem nebo osobou, která v organizaci nepracuje, jde o pracovní úraz, neboť při posuzování objektivní odpovědnosti organizace za pracovní úraz je rozhodující, že mu škoda vznikla při plnění pracovních úkolů, a nikoli okolnost, kdo je původcem škody)“, avšak posudzovanie konkrétnej situácie sa deje vždy v konkrétnom prípade a NS SR sa touto otázkou zaoberal aj v ostatnej dobe.

Práca na živnosť počas práceneschopnosti zamestnanca N

Publikované:

V škole máme ekonóma, ktorý je PN a (dlho bude), je u nás zamestnaný na trvalý pracovný pomer a zároveň je aj SZČO. Môže vykonávať ekonomickú činnosť, keď je na PN a faktúrovať si to?