V poslednom období sa Súdny dvor EÚ (ďalej len „Súdny dvor“) v nadväznosti na prvé rozhodnutie vo veci Matzak (C-518/15) zaoberal celým radom prípadov posudzovania pracovnej pohotovosti mimo pracoviska z hľadiska toho, či ide o pracovný čas alebo nie.
- Vzor
Na pripomenutie uvádzame, že v prípade Matzak sa Súdny dvor zaoberal otázkou posúdenia situácie, či sa má čl. 2 smernice 2003/88/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (ďalej len „smernica“; pozn.: obsahuje definície pojmov pracovný čas a doba odpočinku) vykladať v tom zmysle, že čas pracovnej pohotovosti, ktorý pracovník trávi doma s povinnosťou reagovať na výzvu svojho zamestnávateľa, sa má považovať za pracovný čas.
Ide teda o otázku, či takáto miera obmedzenia zamestnanca spôsobuje, že de facto nejde o dobu odpočinku, ale o pracovný čas, pretože ak bolo tejto osobe zavolané (v konkrétnom prípade išlo o dobrovoľného hasiča, ktorý bol na účely smernice posúdený ako pracovník), musí sa do 8 minút dostaviť.
Súdny dvor uviedol, že „článok 2 smernice o niektorých aspektoch organizácie pracovného času sa má vykladať v tom zmysle, že čas pracovnej pohotovosti, ktorý pracovník trávi doma s povinnosťou reagovať na výzvu svojho zamestnávateľa do 8 minút, čo do značnej miery ovplyvňuje jeho možnosti venovať sa iným činnostiam, sa má považovať za „pracovný čas“.
Rozhodnutie vzbudilo veľkú pozornosť nielen v akademickej sfére, ale aj u zamestnancov, a na Súdny dvor sa začali obracať vnútroštátne súdy v ďalších podobných sporoch.
Nižšie je uvedený prehľad týchto rozhodnutí: