Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Pracovné situácie

Súdny dvor EÚ a pracovná pohotovosť

Publikované: Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.

V poslednom období sa Súdny dvor EÚ (ďalej len „Súdny dvor“) v nadväznosti na prvé rozhodnutie vo veci Matzak (C-518/15) zaoberal celým radom prípadov posudzovania pracovnej pohotovosti mimo pracoviska z hľadiska toho, či ide o pracovný čas alebo nie.

Na pripomenutie uvádzame, že v prípade Matzak sa Súdny dvor zaoberal otázkou posúdenia situácie, či sa má čl. 2 smernice 2003/88/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (ďalej len „smernica“; pozn.: obsahuje definície pojmov pracovný časdoba odpočinku) vykladať v tom zmysle, že čas pracovnej pohotovosti, ktorý pracovník trávi doma s povinnosťou reagovať na výzvu svojho zamestnávateľa, sa má považovať za pracovný čas.

Ide teda o otázku, či takáto miera obmedzenia zamestnanca spôsobuje, že de facto nejde o dobu odpočinku, ale o pracovný čas, pretože ak bolo tejto osobe zavolané (v konkrétnom prípade išlo o dobrovoľného hasiča, ktorý bol na účely smernice posúdený ako pracovník), musí sa do 8 minút dostaviť.

Súdny dvor uviedol, že „článok 2 smernice o niektorých aspektoch organizácie pracovného času sa má vykladať v tom zmysle, že čas pracovnej pohotovosti, ktorý pracovník trávi doma s povinnosťou reagovať na výzvu svojho zamestnávateľa do 8 minút, čo do značnej miery ovplyvňuje jeho možnosti venovať sa iným činnostiam, sa má považovať za „pracovný čas“.

Rozhodnutie vzbudilo veľkú pozornosť nielen v akademickej sfére, ale aj u zamestnancov, a na Súdny dvor sa začali obracať vnútroštátne súdy v ďalších podobných sporoch.

Nižšie je uvedený prehľad týchto rozhodnutí:

Prípad

Skutkový stav

Rozhodnutie Súdneho dvora

C-344/19

D. J. vykonával pracovnú činnosť špecializovaného technika vo vysielacích centrách Pohorje, neskôr Krvavec (Slovinsko). Z povahy práce, vzdialenosti uvedených vysielacích centier od jeho bydliska, ako aj z pravidelného sťaženého prístupu k týmto centrám vyplynula potreba, aby v ich blízkosti býval. Jedno z týchto dvoch miest bolo okrem toho tak vzdialené od bydliska D. J., že znemožňovalo D. J. naň dochádzať každý deň, a to ani za najpriaznivejších poveternostných podmienok. Zamestnávateľ preto zariadil v budovách týchto dvoch vysielacích centier možnosť ubytovania pre D. J. a jedného ďalšieho technika, ktorí boli prítomní súčasne v každom z uvedených vysielacích centier.

Po vykonaní pracovnej činnosti mohol každý z technikov oddychovať v dennej zóne alebo sa venovať voľnočasovým aktivitám v okolí. Títo dvaja technici sa v práci striedali podľa zmien; jeden od 6.00 hod. do 18.00 hod. a druhý od 12.00 hod. do 24.00 hod., pričom D. J. pracoval najčastejšie počas tejto druhej zmeny. Práca vykonávaná počas tejto zmeny bola „bežná práca“, ktorá si vyžadovala prítomnosť na pracovisku.

Zamestnávateľ D. J. vypočítal jeho plat na základe týchto 12 hodín „bežnej práce“, neplatil mu odmenu za čas odpočinku, ktorý vo všeobecnosti trval od polnoci do 6.00 hod. ráno, zatiaľ čo ďalších

Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.