V minulosti bola téma priznávania náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru na slovenské (resp. predtým československé) pomery pomerne veľa judikovaná, avšak v posledných rokoch nastali výrazné zmeny v slovenskej rozhodovacej súdnej praxi. Uvedené zmeny, resp. novo-nastolený trend v rozhodovaní súdov bude vyžadovať nový prístup súdov pri rozhodovaní o tejto právnej otázke.
- Vzor
K tomu, aby sa zamestnanec mohol úspešne domáhať náhrady mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru musí byť splnených niekoľko predpokladov, najmä:
- zamestnanec musí zamestnávateľovi oznámiť, že trvá na jeho ďalšom zamestnávaní[1],
- súd určí, že pracovný pomer bol skončený neplatne – súd rozhodujúci o náhrade mzdy je viazaný rozhodnutím súdu o určení platnosti alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru a bez kladného rozhodnutia o neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa nemožno s úspechom domáhať nároku na náhradu mzdy[2],
- zamestnávateľ neumožnil zamestnancovi pokračovať v práci po neplatnom skončení pracovného pomeru,
- nedošlo k uplatneniu výnimky súdom podľa § 79 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), t. j. súd nerozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.
Práve posledného bodu, t. j. možnosti uplatnenia výnimky podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce a jej uplatnenia z časového hľadiska, sa týka jedna z najvýraznejších zmien v aktuálnej súdnej praxi.
Výnimka podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce
Výnimka podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce znamená prelomenie zákonného pravidla o tom, že v prípade neplatne skončeného pracovného pomeru sa pracovný pomer nekončí. Ak existujú dôvody, pre ktoré by už nebolo možné spravodlivo požadovať od zamestnávateľa ďalšie zamestnávanie zamestnanca, i keď bolo skončenie pracovného pomeru neplatné (napríklad aj pre formálnu vadu výpovede), môže do uvedenej situácie zasiahnuť súd a aplikovať princíp spravodlivosti[3] a z titulu rozhodnutia súdu ukončiť pracovný pomer i pri jeho neplatnom skončení.
Podľa odbornej literatúry[4] v minulosti prevažoval právny názor, že v prípade uplatnenia výnimky podľa § 79 ods. 1