V prípade dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného času (§ 223 až § 228a ZP) sa na ne vzťahujú nasledujúce ustanovenia Zákonníka práce a pravidlá pracovného času:
- definície pojmu pracovný čas a doba odpočinku: § 85 ods. 1 a 2 ZP,
- možnosť zamestnávateľa po dohode so zástupcami zamestnancov určiť čas potrebný na osobnú očistu po skončení práce, ktorý sa zamestnancovi započíta do pracovného času − § 90 ods. 10 ZP,
- prestávka v práci − § 91 ZP,
- nepretržitý denný odpočinok − § 92 ZP,
- nepretržitý odpočinok v týždni − § 93 a § 94 ZP,
- § 95 ZP, ktorý určuje, ktorá zmena je v rámci týždňa prvá,
- nočná práca − § 98 ZP,
- pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín a u mladistvého zamestnanca 8 hodín,
- v prípade dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nemožno nariadiť ani dohodnúť pracovnú pohotovosť (§ 96 ZP) a prácu nadčas (§ 97 ZP).
- Vzor
Na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa nevzťahujú ustanovenia o rozvrhovaní pracovného času podľa § 86 až § 90 ZP. V prípade dohôd sa ani nepoužíva spojenie „pracovná zmena“, pojem „rozvrh“ a pod. Organizácia pracovného času je dohodnutá priamo v dohode alebo je založená na konkrétnej potrebe (ad hoc) s tým, že sa musia dodržať limity ustanovené zákonom.
Dohodnutie rozsahu pracovného času a prideľovanie práce na dohodu
Medzi povinnosťami zamestnávateľa vymedzenými v § 224 ZP nie je obdobná povinnosť, ako je v § 47 ods. 1 písm. a) ZP (ten sa na dohody neaplikuje) („zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy“). Na druhej strane výpočet je demonštratívny „najmä“. Uvedené má následky v tom zmysle, že v prípade, ak zamestnávateľ neprideľuje prácu a zamestnanec nevykonáva prácu, nemožno uplatniť ustanovenia o prestoji a prekážkach v práci na strane zamestnávateľa, a teda priznať náhradu mzdy (v tomto prípade náhradu odmeny) (pozri NS ČR 21 Cdo 2163/2004, R 27/1980).
Vyvstáva však otázka, aký zmysel má uzatvorenie dohody so zamestnancom, ak tu nie je žiadna garancia pridelenia práce? V tejto súvislosti bude rozhodujúci aj text dohody. Ak sa zamestnávateľ zaväzuje prideľovať prácu v rozsahu najviac 10 hodín týždenne, nie je viazaný žiadnym fondom pracovného času.
Ak je však dohoda uzatvorená tak, že „pracovný čas je 10 hodín týždenne“, naskytá sa logická otázka, ak je zamestnanec zavolaný na výkon práce, musí alebo nemusí prísť pracovať? Ak je odpoveď kladná, t. j. že musí prísť pracovať, je to aj odpoveď na to, či zamestnávateľ musí takúto prácu prideľovať (ak neprideľuje, môže sa objaviť otázka náhrady škody). Pravidlo „zmluvy sa majú dodržiavať“ platí totiž bez ohľadu, či je alebo nie je priama povinnosť prideľovať prácu zapísaná v zákone (povinnosť prideľovať prácu teda závisí aj od obsahu