Krátenie dovolenky na zotavenie v príkladoch

Vydané: 11 minút čítania

Inštitút dovolenky, ktorého cieľom je zotavenie sa po práci a načerpanie nových síl do ďalšieho obdobia, je ustanovený v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Dĺžka dovolenky sa ustanovuje v kalendárnych týždňoch. Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Na túto dovolenku má nárok každý zamestnanec, ktorý uzatvorí pracovný pomer bez ohľadu na vek a odpracované roky. Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši 33 rokov veku a zamestnancovi (bez ohľadu na jeho vek), ktorý sa trvale stará o dieťa (novela č. 380/2019 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2020). V praxi však môže dôjsť ku kráteniu dovolenky, ak zamestnanec vymešká v práci dni, ktoré sa nepovažujú za výkon práce. Kedy a v akom rozsahu možno zamestnancovi dovolenku krátiť, vás oboznámime v nasledujúcom článku.


  • Vzor

Zamestnanec by si mal dovolenku, nárok na ktorú mu vznikol v kalendárnom roku, vyčerpať do konca tohto kalendárneho roka. V takomto prípade dovolenka plní účel, na ktorý bola určená. To je však ideálny stav, ktorý sa v praxi nedarí vždy zrealizovať. Súčasná právna úprava na tieto prípady „myslí“, a preto ustanovuje, že ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie (napr. pre naliehavé prevádzkové dôvody zamestnávateľa) alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca (napr. zamestnanec bol práceneschopný), zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Podľa súčasnej právnej úpravy právo určovať nástup na dovolenku má zamestnávateľ:

  1. po prerokovaní so zamestnancom,
  2. podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov,
  3. tak, že určí zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca,
  4. tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku (poznámka: slovo „spravidla“ vyjadruje, že dovolenka sa nemusí čerpať vždy vcelku, t. j. pripúšťa sa čerpanie aj v menších časových úsekoch)