Výkon a organizácia práce v prípade deleného pracovného miesta

Delené pracovné miesto a pracovný pomer

Vzhľadom na to, že zaradením zamestnanca na delené pracovné miesto sa mení jeho pracovný pomer z celého, na pracovný pomer s kratším pracovným časom, musí sa v súlade s týmto upraviť aj pracovná zmluva v časti pojednávajúcej o rozsahu vykonávanej práce. Pritom kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni. Preto možno konštatovať, že v prípade deleného pracovného miesta môže ísť v súlade s § 49 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) aj o nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času.

V prípade zamestnanca zaradeného na delené pracovné miesto sa úmerne jeho pracovnému výkonu a rozsahu vykonávanej závislej práce upraví v pracovnej zmluve aj jeho mzdové ohodnotenie.

Príklad č. 1:
Pretože zamestnanec vykonával prácu na delenom pracovnom mieste a v určitom rozsahu išlo o domácku prácu, zamestnávateľ mu neposkytoval všetky potrebné listiny a iné podklady nevyhnutné na riadne plnenie pracovných úloh v porovnaní s inými zamestnancami, pracujúcimi na ustanovený pracovný čas. Taktiež takýchto zamestnancov pracujúcich na kratší pracovný čas nepozýval na pracovné porady a neinformoval ich o chode pracoviska. S uvedeným postupom zamestnávateľa zamestnanec pracujúci na kratší pracovný čas v rámci deleného pracovného miesta nesúhlasil a považoval ho za diskriminačné konanie zamestnávateľa; podal taktiež sťažnosť zamestnávateľovi. Konal zamestnanec pracujúci na delenom pracovnom mieste v súlade s platným právom?   

Upozornenie:

V súlade s § 49 ods. 5 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý vykonáva prácu na delenom pracovnom mieste na kratší pracovný čas, sa nesmie žiadnym spôsobom znevýhodniť alebo obmedziť  v porovnaní s iným, porovnateľným zamestnancom.

Uvedené ustanovenie § 49 ods. 5 Zákonníka práce je konkretizáciou čl. 1 základných zásad Zákonníka práce, podľa ktorého nikoho nemožno diskriminovať a ustanovuje sa základná zásada rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch, ktorá sa vzťahuje aj na výkon závislej práce na delenom pracovnom mieste.

Porušenie zásady rovnakého zaobchádzania napríklad diskrimináciou alebo porušovaním dobrých mravov zamestnávateľom je zamestnávateľovým protiprávnym konaním, ktoré zamestnanca oprávňuje uplatniť postup ochrany pred takýmto jeho konaním podľa Zákonníka práce a osobitnej právnej úpravy.

V prípade, že dôjde k akejkoľvek forme diskriminácie zamestnanca na delenom pracovnom mieste, má zamestnanec podľa § 13 ods. 7 Zákonníka práce právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu diskriminácie; zamestnávateľ je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu písomne odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky. Pritom Zákonník práce v ďalšom nekonkretizuje formálne, a ani obsahové náležitosti takejto sťažnosti zamestnanca.

Odporúčanie:

Uvedená sťažnosť zamestnanca by mala aj napriek tomu mať z dôvodu právnej preukaznosti pre prípad súdneho konania písomnú formu. Pokiaľ ide o obsahovú stránku mala by obsahovať podstatu veci, teda v akých konkrétnych prejavoch správania sa zamestnávateľa vidí zamestnanec diskrimináciu, teda napríklad môže ísť o neoprávnené rozdiely v odmeňovaní, v zámernom vytváraní nepriaznivých pracovných podmienok neposkytovaním podkladov pre výkon práce, odopieraním oprávnených nárokov, napríklad nepodpisovanie dovolenky a podobne. Pritom odporúčam, aby v sťažnosti zamestnanec uviedol konkrétne spôsoby konania, teda aby neuvádzal všeobecné a abstraktné formulácie, akými sú napríklad „nespravodlivé pracovné podmienky“ a taktiež nepoužíval neurčité a nezrozumiteľné tvrdenia. Taktiež odporúčam v predmetnej sťažnosti presne uviesť, čo sťažnosťou zamestnávateľ od zamestnanca žiada, teda aby upustil od svojho protiprávneho konania, pričom je potrebné napísať akého, napríklad aby prestal s prideľovaním termínov, ktoré nemožno stihnúť, so šikanovaním zamestnanca, prípadne môže zamestnanec sám uviesť svoju predstavu ďalšieho fungovania a priebehu pracovnoprávneho vzťahu.   

Pokiaľ dôjde k porušeniu základnej zásady rovnakého zaobchádzania alebo porušeniu dobrých mravov zamestnávateľom, môže zamestnanec ešte pred podaním žalobného návrhu na súd podať podnet na príslušný inšpektorát práce. 

V súlade s § 13 ods. 9 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, má právo obrátiť sa na súd a domáhať sa právnej ochrany. Ak zamestnanec v pracovnoprávnom spore oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa došlo z dôvodu, že si zamestnan