Dôsledky neplatného skončenia pracovného pomeru

Relatívna neplatnosť a dvojmesačná preklúzia

Neplatnosť skončenia pracovného pomeru je relatívna, keďže skončenie pracovného pomeru sa považuje za platné, až kým nedôjde k dovolaniu sa neplatnosti oprávnenou osobou (v zákonom ustanovenej lehote samozrejme). Žalobu o neplatnosť pracovného pomeru je treba podať najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť. Po uplynutí tejto lehoty právo zaniká.

Najčastejšie dôvody neplatnosti pri skončení pracovného pomeru

K typickým pochybeniam pri ukončení pracovného pomeru patrí absencia konkrétneho a pravdivého dôvodu, nedodržanie ponukovej povinnosti pri nadbytočnosti, porušenie zákazu výpovede počas ochrannej doby, vynechanie predchádzajúceho súhlasu úradu práce pri prepúšťaní zdravotne postihnutých osôb či súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov pri prepúšťaní chránených whistleblowerov. Formálne nedoručenie výpovede do vlastných rúk alebo obídenie odborovej organizácie vedie k neplatnosti bez ohľadu na vecnú správnosť dôvodu.

Nedostatky dohody a okamžitého skončenia

Pri dohode o skončení pracovného pomeru sa neplatnosť najčastejšie spája s chýbajúcou písomnou formou alebo neurčením konkrétneho dňa skončenia. Okamžité skončenie musí byť písomné, musí sa doručiť a predchádzajúco prerokovať so zástupcami zamestnancov.

Procesné lehoty a súdne konanie o platnosť

Zamestnanec uplatňuje ochranu podaním žaloby na príslušný všeobecný súd do dvoch mesiacov od skončenia pracovného pomeru. Súd rozhoduje deklaratórne – vysloví, že pracovný pomer trvá, alebo že skončil platne. V prípade neplatnosti prizná zamestnancovi náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku od skončenia pracovného pomeru do dňa, kedy mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, najviac však za tridsaťšesť m