Nepretržitý denný odpočinok je odpočinok (doba) medzi koncom jednej pracovnej zmeny a začiatkom druhej pracovnej zmeny, ktoré na seba nadväzujú (Pozn.: Ak zamestnanec pracuje v pondelok až piatok, v podmienkach SR je medzi piatkom a pondelkom poskytovaný nepretržitý odpočinok v týždni podľa § 93 ZP).
- Vzor
Otázka nepretržitého denného odpočinku je upravená v § 92 ZP. Ide o jednu z dôb odpočinku (pojem doba odpočinku pozri § 85 ods. 2 ZP, pozri aj, čo sa považuje a čo sa nepovažuje za pracovný čas a dobu odpočinku).
K otázke účelu doby odpočinku sa vyjadril aj SD EÚ v prípade C-151/02 Jaeger (bod 92) (doba odpočinku musí účinná, t. j. umožniť zotaviť sa a pôsobiť preventívne, aby sa znížilo riziko zhoršenia BOZP, ktoré môže spôsobiť nahromadenie období práce bez potrebného odpočinku), C-484/04 Komisia proti Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska (bod 39).
Nepretržitosť denného odpočinku
Zákonník práce určuje, že odpočinok má byť nepretržitý, a teda vylučuje jeho „pretržitosť“, t. j. prerušenie. Nepretržitosť predstavuje bez prerušenia po sebe nasledujúce hodiny v priebehu 24 hodín, nie ich súčet z 24 hodín.
Rozsah minimálneho nepretržitého denného odpočinku
Zákonník práce upravuje minimálny rozsah nepretržitého denného odpočinku:
- mladistvý zamestnanec (pojem v § 40 ods. 3 ZP) − aspoň 14 hodín po sebe nasledujúcich v priebehu 24 hodín,
- (iný ako mladistvý) zamestnanec – najmenej 12 hodín po sebe nasledujúcich v priebehu 24 hodín.
Príkla