Právny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom vykazuje v porovnaní s ostatnými súkromnoprávnymi vzťahmi isté špecifiká. Je to dané jednak tým, že zamestnávateľ disponuje fakticky silnejším postavením, ktoré je však na druhej strane vyvažované mnohými ustanoveniami zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) chrániacimi slabšie postaveného zamestnanca. Spomedzi mnohých povinností strán pracovnoprávneho vzťahu sa pomerne malá pozornosť venuje povinnosti mlčanlivosti.
- Vzor
Povinnosť mlčanlivosti je pritom pomerne bežne sa vyskytujúcou povinnosťou naprieč rôznorodými právnymi odvetviami. Má svoje miesto v súkromnom práve (napríklad v rámci pracovného práva, obchodného práva), ako aj v rámci verejného práva (trestné právo, v rámci výkonu jednotlivých právnických profesií alebo pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti). Význam povinnosti mlčanlivosti spočíva v ochrane informácií, ktoré považuje dotknutý subjekt za relevantné a ktorých prezradenie by mohlo spôsobiť porušenie alebo ohrozenie jeho subjektívnych práv.
Povinnosť mlčanlivosti na strane zamestnanca
Elementárnym predpisom upravujúcim povinnosť mlčanlivosti v rámci pracovnoprávnych vzťahov je Zákonník práce. Medzi základné povinnosti zamestnanca, ktoré sú demonštratívne formulované v § 81 písm. a) až g) Zákonníka práce patrí aj povinnosť zachovávať mlčanlivosť. Povinnosť zamestnanca stanovená pod písm. f) sa vzťahuje na skutočnosti, o ktorých sa zamestnanec dozvedel pri výkone svojho zamestnania a ktoré nemožno oznamovať iným osobám, lebo je to v záujme zamestnávateľa. Povinnosť