Jednou z podstatných náležitostí pracovnej zmluvy § 43 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) je miesto výkonu práce. Miesto výkonu práce môže byť určené konkrétnou adresou, mestom, resp. obcou alebo aj regiónom prípadne územím Slovenskej Republiky a dokonca aj územím viacerých štátov. Pri dohodnutí miesta výkonu práce je potrebné prihliadať na dohodnutý druh práce – nie je v súlade s právnymi predpismi pre zamestnancov v administratíve alebo v maloobchode dohodnúť ako miesto výkonu práce napr. Trnavský kraj. Naopak pre obchodného zástupcu alebo vedúceho zamestnanca, ktorý vedie viacero prevádzok je v poriadku široké dohodnutie miesta výkonu práce.
- Vzor
Pracovná cesta v Zákonníku práce
Podľa § 57 Zákonníka práce: „Zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho súhlasom.“ V uvedenom ustanovení sa stretávame aj s pojmom „pravidelné pracovisko“.
Zákon o cestovných náhradách č. 283/2002 Z. z. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) definuje pravidelné pracovisko ako miesto písomne dohodnuté so zamestnancom. Ak také miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ak ide o zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu. Pri niektorých pracovných pozíciách je nevyhnutné, aby zamestnanec počas nevyhnutne potrebného obdobia vykonával prácu mimo svojho pravidelného pracoviska. Z hľadiska cestovných náhrad je preto potrebné dohodnúť pravidelné pracovisko.
Ďalej podľa § 57 Zákonníka práce súhlas zamestnanca s vyslaním na pracovnú cestu nie je potrebný, ak vyslanie na pracovnú ce