Prekážky v práci na strane zamestnávateľa upravuje Zákonník práce v § 142. Prekážka v práci na strane zamestnávateľa nastáva vtedy, ak zamestnávateľ nemôže plniť svoju základnú povinnosť – prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy a následne zamestnanec z tohto dôvodu prácu nemôže vykonávať.
- Vzor
Druhy prekážok v práci na strane zamestnávateľa
- prestoje,
- nepriaznivé poveternostné vplyvy,
- iné prekážky v práci.
Zákon osobitne rieši možnosť vymedzenia okruhu vážnych prevádzkových dôvodov s cieľom zníženia náhrady mzdy pri nich a otázku prekážok v práci a konta pracovného času.
Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní upravuje aj prekážku v práci „výluka“.
Prestoje
Prekážku v práci na strane zamestnávateľa z dôvodu tzv. prestojov (právna úprava pred rokom 1965 používala pojem „časové straty“) upravuje § 142 ods. 1 ZP. Zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu. Tomuto zamestnancovi patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku (§ 134 ZP).
V princípe ide o náhlu, nepredvídateľnú a prechodnú situáciu („prechodný nedostatok“), t. j. o situáciu, ktorú zamestnávateľ neplánoval.
- porucha na strojovom zariadení (pokazenie sa automobilu, kamiónu, nefunkčnosť pracovnej pomôcky, výrobného stroja),
Pozn.: Ak by zamestnanec poruchu stroja sám zavinil, vzniká otázka, či ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, keďže príčinou, prečo zamestnanec nemôže vykonávať prácu, je jeho vlastné konanie. Takúto situáciu však Zákonník práce výslovne neupravuje. Možno sa domnievať, že aj v takomto prípade by išlo o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, ale musela by sa riešiť otázka zodpovednosti zamestnanca za škodu. Zamestnancovi patrí síce náhrada mzdy, ale zamestnávateľovi patrí náhrada škody, ktorá vznikla tým, že zamestnanec z ned