Napriek všeobecnému významu pracovného poriadku pre úpravu interného prostredia zamestnávateľa sa tvorbe a možnému obsahu jeho vnútropodnikovým predpisom venuje nielen v rámci teórie pracovného práva, ale aj v rámci vlastnej právnej úpravy minimum pozornosti. Problematika pracovného poriadku je typickým príkladom pracovnoprávnej otázky, kde jeho vlastná aplikačná prax i súdne rozhodnutia výrazne prekračujú akúkoľvek formu i obsah jeho právnej úpravy a vytvárajú pre zamestnávateľa riziko nesprávneho postupu, ktorý môže byť a (spravidla aj býva) sankcionovaný napr. v podobe neplatného skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) so zamestnancom alebo finančnými sankciami zo strany orgánov kontroly nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov.
- Vzor
Posudzovanie charakteru a obsahu pracovného poriadku doterajším (zaužívaným) spôsobom však výrazne narušujú nové vplyvy, orientujúce sa na snahu zamestnávateľov buď na jednej strane rozširovať predmet úpravy pracovného poriadku aj na oblasti, ktoré neboli doteraz pokryté dispozičným oprávnením zamestnávateľa (napr. formulácia nových práv a povinností zamestnancov v dôsledku zmeny organizácie práce u zamestnávateľov[1]), alebo na druhej strane snažiť sa o obmedzenie rozsahu predmetu úpravy pracovného poriadku v dôsledku uplatňujúcej sa kompetencie zástupcov zamestnancov podľa § 84 ods. 1 ZP a predmetné oblasti riešiť vydávaním iných druhov vnútropodnikových predpisov formou jednostranného rozhodnutia zamestnávateľa. Treba pripomenúť, že kompetencia zástupcov zamestnancov participovať na rozhodnutí zamestnávateľa pri prijímaní vnútropodnikových predpisov, napr. v ustanovení § 84 alebo § 39 ZP, môže byť determinovaná buď predpokladom ich zaradenia do výpočtu takýchto vnútropodnikových predpisov (obdobne ako v ustanovení § 39 alebo § 84 ZP, kde je pri konkrétnom type dokumentu takáto participácia nevyhnutná), alebo sa uplatňovať aj pri prijímaní rôznych iných typov nepomenovaných vnútropodnikových predpisov, ktorých prijatie vyplýva z potreby zamestnávateľa vzhľadom na jeho špecifický výkon činnosti (tu sa vyžaduje na uplatnenie participácie zástupcu zamestnancov identifikácia nejakej úpravy práv alebo povinností zamestnancov, aby vznik takejto kompetencie zástupcov zamestnan