Možnosti vzdelávania v pracovnom pomere

Posúdenie vzdelávania zamestnávateľom v pracovnom pomere

Vzdelávanie a nadobúdanie aktuálnych poznatkov potrebných na výkon závislej práce je nevyhnutným predpokladom na jej vykonávanie. Pretože neustále dochádza k určitému vývoju poznania v rôznych sférach spoločenského života, tak zákonite je potrebné, aby sa aj výkon práce v pracovnom pomere prispôsobil týmto zmenám. Veľkou výzvou je napríklad nárast informatizácie a využívanie informačných technológií pri výkone závislej práce zamestnancom.

Vzdelávanie pritom môže mať rôzne podoby a formy. Jednotliví zamestnanci sa zúčastňujú napríklad rôznych školení, kurzov, prípadne vysokoškolského vzdelávania, a to z dôvodu nadobudnutia tých poznatkov, ktoré sú potrebné na výkon práce. Právna úprava v prípade vzdelávania zamestnancov preto musí riešiť podstatnú právnu otázku, a to či zamestnávateľ má právnu povinnosť poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno a či má zamestnanec právny nárok aj na poskytnutie náhrady mzdy za čas, počas ktorého prebieha takéto vzdelávanie v pracovnom pomere. Uvedené posúdenie vzdelávania zamestnávateľom je podstatným hlavne vtedy, keď zasahuje do pracovného času zamestnanca.

Preto musí zamestnávateľ v prvom rade posúdiť, či je vzdelávanie, na ktorom sa má zamestnanec zúčastniť, nevyhnutne potrebné na napĺňanie pracovných úloh, ktoré má  zamestnanec vykonávať v rámci vlastnej pracovnej náplne danej pracovnou zmluvou.

Pokiaľ ide o vzdelávanie, ktoré je nevyhnutné na riadne plnenie pracovných úloh podľa pracovnej zmluvy, ide o prehlbovanie kvalifikácie a zamestnávateľ musí umožniť takémuto zamestnancovi fakticky sa zúčastniť takéhoto vzdelávania.

Taktiež ale môže ísť aj o vzdelávanie, ktorým si zamestnanec rozširuje svoju vedomostnú úroveň, ale v oblasti, ktorá nemusí súvisieť s výkonom závislej práce vykonávanej v pracovnom pomere a v tomto prípade zamestnanec nemá právny nárok na poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy a zamestnávateľ môže takéto vzdelávanie zamestnancovi povoliť na základe vlastného fakultatívneho rozhodnutia. V tomto prípade teda nemožno hovoriť o obligatórnosti takéhoto vzdelávania.

Posúdenie otázky, či je vzdelávanie potrebné na ďalší výkon závislej práce v pracovnom pomere, a či sa teda poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy, je záležitosťou  zamestnávateľa, ten ale nesie právnu zodpovednosť za svoje rozhodnutie.

V kontexte uvedeného teda platí, že pokiaľ zamestnávateľ neumožní účasť zamestnanca na vzdelávaní a podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“)  išlo o prípad prehlbovania kvalifikácie (teda zamestnanec mal právny nárok na poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy) platí, že zamestnanec má možnosť podať návrh na súd, v rámci ktorého si od zamestnávateľa môže vymáhať náhradu mzdy, ktorá mu podľa platnej právnej úpravy patrila, a to za čas, počas ktorého sa zúčastňoval na vzdelávaní, ktoré je nevyhnutné v záujme riadneho výkonu závislej práce, ktorú má zamestnanec vykonávať v pracovnom pomere. Taktiež mohlo ísť o obligatórne vzdelávanie podľa osobitnej právnej úpravy, napríklad v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. 

Prípady zvyšovania kvalifikácie     

Právna úprava zvyšovania kvalifikácie je predmetom § 140 Zákonníka práce, pričom zvyšovanie kvalifikácie je systematicky zaradené do tej časti Zákonníka práce, ktorá pojednáva o prekážkach v práci na strane zamestnanca, pretože pokiaľ to zamestnávateľ uzná za vhodné, tak zamestnancovi náleží pracovné voľno s náhradou mzdy v zodpovedajúcej výške.

Príklad č. 1:

Zamestnankyňa vykonávala úlohy účtovníčky v podniku. Podala zamestnávateľovi žiadosť o poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy počas trvania prednášok, seminárov a skúšok bakalárskeho stupňa vysokoškolského vzdelávania vo vednom odbore sociológia. Pretože zamestnávateľ usúdil, že štúdium sociológie na vysokej škole nemá na výkon závislej práce účtovníčky význam, nevyhovel žiadosti zamestnankyne o povolenie účasti na predmetnom vzdelávaní. Konal zamestnávateľ v súlade s platným právom?

Podľa § 140 ods. 2 Zákonníka práce má zamestnávateľ možnosť, nejde však o povinnosť, priznať na účely vzdelávania zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku, najmä za predpokladu, ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa, teda je nevyhnutné na výkon závislej práce v pracovnom pomere. Zvýšenie kvalifikácie je aj jej získanie alebo rozšírenie.

Uvedené ustanovenie § 140 ods. 2