Vyhľadávanie v personalistike
Persona-
listika
Možnosti vzdelávania v pracovnom pomere
Kategória: Starostlivosť o zamestnancov, odmeňovanie Autor/i: Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.
Riadny výkon závislej práce si vyžaduje jej výkon vzdelaným zamestnancom v pracovnom pomere. Pritom možno rozlišovať prehlbovanie, rozširovanie kvalifikácie alebo vzdelávanie na základe dohody subjektov pracovného pomeru. Rozlišovanie druhov kvalifikácie zamestnanca pritom závisí od toho, či je vzdelávanie potrebné na ďalší riadny výkon závislej práce. Pokiaľ je potrebné, tak zamestnanec môže od zamestnávateľa požadovať poskytnutie potrebného pracovného voľna. Taktiež sa poskytne náhrada mzdy, pokiaľ sú splnené obligatórne predpoklady dané právnou úpravou.
Posúdenie vzdelávania zamestnávateľom v pracovnom pomere
Vzdelávanie a nadobúdanie aktuálnych poznatkov potrebných na výkon závislej práce je nevyhnutným predpokladom na jej vykonávanie. Pretože neustále dochádza k určitému vývoju poznania v rôznych sférach spoločenského života, tak zákonite je potrebné, aby sa aj výkon práce v pracovnom pomere prispôsobil týmto zmenám. Veľkou výzvou je napríklad nárast informatizácie a využívanie informačných technológií pri výkone závislej práce zamestnancom.
Vzdelávanie pritom môže mať rôzne podoby a formy. Jednotliví zamestnanci sa zúčastňujú napríklad rôznych školení, kurzov, prípadne vysokoškolského vzdelávania, a to z dôvodu nadobudnutia tých poznatkov, ktoré sú potrebné na výkon práce. Právna úprava v prípade vzdelávania zamestnancov preto musí riešiť podstatnú právnu otázku, a to či zamestnávateľ má právnu povinnosť poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno a či má zamestnanec právny nárok aj na poskytnutie náhrady mzdy za čas, počas ktorého prebieha takéto vzdelávanie v pracovnom pomere. Uvedené posúdenie vzdelávania zamestnávateľom je podstatným hlavne vtedy, keď zasahuje do pracovného času zamestnanca.
Preto musí zamestnávateľ v prvom rade posúdiť, či je vzdelávanie, na ktorom sa má zamestnanec zúčastniť, nevyhnutne potrebné na napĺňanie pracovných úloh, ktoré má zamestnanec vykonávať v rámci vlastnej pracovnej náplne danej pracovnou zmluvou.
Pokiaľ ide o vzdelávanie, ktoré je nevyhnutné na riadne plnenie pracovných úloh podľa pracovnej zmluvy, ide o prehlbovanie kvalifikácie a zamestnávateľ musí umožniť takémuto zamestnancovi fakticky sa zúčastniť takéhoto vzdelávania.
Taktiež ale môže ísť aj o vzdelávanie, ktorým si zamestnanec rozširuje svoju vedomostnú úroveň, ale v oblasti, ktorá nemusí súvisieť s výkonom závislej práce vykonávanej v pracovnom pomere a v tomto prípade zamestnanec nemá právny nárok na poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy a zamestnávateľ môže takéto vzdelávanie zamestnancovi povoliť na základe vlastného fakultatívneho rozhodnutia. V tomto prípade teda nemožno hovoriť o obligatórnosti takéhoto vzdelávania.
Posúdenie otázky, či je vzdelávanie potrebné na ďalší výkon závislej práce v pracovnom pomere, a či sa teda poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy, je záležitosťou zamestnávateľa, ten ale nesie právnu zodpovednosť za svoje rozhodnutie.
V kontexte uvedeného teda platí, že pokiaľ zamestnávateľ neumožní účasť zamestnanca na vzdelávaní a podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) išlo o prípad prehlbovania kvalifikácie (teda zamestnanec mal právny nárok na poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy) platí, že zamestnanec má možnosť podať návrh na súd, v rámci ktorého si od zamestnávateľa môže vymáhať náhradu mzdy, ktorá mu podľa platnej právnej úpravy patrila, a to za čas, počas ktorého sa zúčastňoval na vzdelávaní, ktoré je nevyhnutné v záujme riadneho výkonu závislej práce, ktorú má zamestnanec vykonávať v pracovnom pomere. Taktiež mohlo ísť o obligatórne vzdelávanie podľa osobitnej právnej úpravy, napríklad v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Prípady zvyšovania kvalifikácie
Právna úprava zvyšovania kvalifikácie je predmetom § 140 Zákonníka práce, pričom zvyšovanie kvalifikácie je systematicky zaradené do tej časti Zákonníka práce, ktorá pojednáva o prekážkach v práci na strane zamestnanca, pretože pokiaľ to zamestnávateľ uzná za vhodné, tak zamestnancovi náleží pracovné voľno s náhradou mzdy v zodpovedajúcej výške.
Príklad č. 1:
Zamestnankyňa vykonávala úlohy účtovníčky v podniku. Podala zamestnávateľovi žiadosť o poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy počas trvania prednášok, seminárov a skúšok bakalárskeho stupňa vysokoškolského vzdelávania vo vednom odbore sociológia. Pretože zamestnávateľ usúdil, že štúdium sociológie na vysokej škole nemá na výkon závislej práce účtovníčky význam, nevyhovel žiadosti zamestnankyne o povolenie účasti na predmetnom vzdelávaní. Konal zamestnávateľ v súlade s platným právom?
Podľa § 140 ods. 2 Zákonníka práce má zamestnávateľ možnosť, nejde však o povinnosť, priznať na účely vzdelávania zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku, najmä za predpokladu, ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa, teda je nevyhnutné na výkon závislej práce v pracovnom pomere. Zvýšenie kvalifikácie je aj jej získanie alebo rozšírenie.
Uvedené ustanovenie § 140 ods. 2
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
Kategórie