Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Pracovné situácie

Ponuková povinnosť ako aktívna povinnosť

Publikované: Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) v § 63 ods. 2 ustanovuje ponukovú povinnosť zamestnávateľa voči zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zamestnávateľa v niektorých prípadoch. K tomu ustanoveniu Zákonníka práce existuje celý rad rozhodnutí súdov. Otázke realizácie ponukovej povinnosti sa venoval aj Krajský súd v Bratislave v prípade 10CoPr/7/2022. Jednou z otázkou bola aj otázka, či realizácia ponukovej povinnosti je aktívna povinnosť alebo môže byť splnená aj „pasívne“, a teda či realizácia ponukovej povinnosti môže byť splnená aj zaslaním e-mailu zamestnancom o voľnej pozícii u neho (vnútorná inzercia). Výber z rozhodnutia sa zameriava práve ba túto otázku – realizáciu ponukovej povinnosti a nie na ďalšie skutočnosti.

Z rozhodnutia vyberáme:

Bod 1: .... Svoje rozhodnutie vo výroku, ktorým určil, že skončenie pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným na základe výpovede danej žalovaným dňa 24. 10. 2018, doručenej žalobcovi dňa 25. 10. 2018, je neplatné odôvodnil právne ust. § 59 ods. 1, § 61 ods. 1, § 63 ods. 1 písm. b), § 63 ods. 2 Zákonníka práce a vecne nesplnením hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede, keď mal v konaní preukázané, že žalovaný neponúkol žalobcovi voľné pracovné miesto, z dôvodu ktorého je výpoveď neplatná.  

.... Pri skúmaní hmotnoprávnych podmienok výpovede skonštatoval, že prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov nebolo potrebné, nakoľko bolo v spore preukázané, že u žalovaného nepôsobí odborová organizácia, avšak splnenie hmotnoprávnej podmienky výpovede ponukou vhodnej práce pre žalobcu splnená nebola, keď v konaní nebolo sporné, že žalovaný žalobcovi neponúkol žiadne voľné miesto z dôvodu, že hoci existovalo voľné miesto gastro špecialistu, žalobcovi ho osobitne neponúkal, ale žalobca o ňom mal vedomosť, nakoľko inzercia voľného pracovného miesta bola doručená všetkým zamestnancom žalovaného internou poštou, pričom dospel k záveru, že oznam v internej firemnej komunikácii, nie je ponuka voľného pracovného miesta v zmysle Zákonníka práce, keďže ponukovú povinnosť vníma súdna prax ako povinnosť zamestnávateľa urobiť zamestnancovi ponuku smerujúcu k uzatvoreniu dohody o preradení na inú prácu, pričom žalobca takú ponuku nedostal a žalovaný splnenie povinnosti v takom rozsahu v spore nepreukázal.

Pozn. autora: Okresný súd teda vyložil otázku ponukovej povinnosti tak, že nejde o „oznam v internej firemnej komunikácii“, že to „nie je ponuka voľného pracovného miesta podľa Zákonníka práce“, keďže „ponukovú povinnosť vníma súdna prax ako povinnosť zamestnávateľa urobiť zamestnancovi ponuku smerujúcu k uzatvoreniu dohody o preradení na inú prácu“.

Bod 2: Proti tomuto rozsudku podal žalovaný ...  odvolanie .... Nestotožnil sa so skutkovými tvrdeniami súdu prvej inštancie, ktoré podľa jeho názoru vyplývajú z vykonaného dokazovania a týkajú sa hmotnoprávnej podmienky výpovede

  • ponuka inej vhodnej práce a poukázal na skutočnosť, že sám žalobca predložil spolu so žalobou listinný dôkaz „INTERNAL VACANCY zo dňa 17. 10. 2018“, ktorým je e-mailová správa odoslaná personálnym oddelením zamestnancom dňa 17. 10. 2018, t. j. pred dátumom prevzatia výpovede zo strany žalobcu (výpoveď zo dňa 24. 10. 2018, prevzatá dňa 25. 10. 2018) a z hlavičky dôkazu je nespochybniteľné, že správu vytlačil žalobca, čím nemôže byť sporné, že sa o tejto voľnej pracovnej pozícii dozvedel, a preto jediná voľná pracovná pozícia s názvom „Gastro Specialist“ bola písomne ponúknutá žalobcovi dňa 17. 10. 2018(čo preu
Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Aktuálne články

Fyzický útok na zamestnanca ako pracovný úraz? N

Publikované:

V praxi sa objavujú spory ohľadom zodpovednosti za škodu zamestnávateľa za pracovný úraz zamestnanca, ktorý nevznikne pri samotnom výkone práce a nevznikne činnosťou zamestnanca, ale činnosťou (konaním inej osoby) v podobe fyzického násilia/útoku na zamestnanca, ktorý má dopad na jeho zdravie. Otázka posudzovania takejto situácie nie je nová, ale bola riešená aj v minulosti (NS ČSR Cpj 37/74 (Rc 11/1976): „Dojde-li k úrazu pracovníka při plnění pracovních úkolů například tak, že je napaden jiným pracovníkem nebo osobou, která v organizaci nepracuje, jde o pracovní úraz, neboť při posuzování objektivní odpovědnosti organizace za pracovní úraz je rozhodující, že mu škoda vznikla při plnění pracovních úkolů, a nikoli okolnost, kdo je původcem škody)“, avšak posudzovanie konkrétnej situácie sa deje vždy v konkrétnom prípade a NS SR sa touto otázkou zaoberal aj v ostatnej dobe.

Práca na živnosť počas práceneschopnosti zamestnanca N

Publikované:

V škole máme ekonóma, ktorý je PN a (dlho bude), je u nás zamestnaný na trvalý pracovný pomer a zároveň je aj SZČO. Môže vykonávať ekonomickú činnosť, keď je na PN a faktúrovať si to?

(NE)Oprávnenia prokuristu v pracovnoprávnych vzťahoch N

Publikované:

Vo svete podnikania je pomerne bežné, že za podnikateľa koná jeho prokurista. Tým môže byť len fyzická osoba, ktorá je udelením prokúry splnomocnená na všetky právne úkony, ku ktorým pri prevádzke podniku dochádza. A to aj v prípadoch, keď sa na tieto úkony vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Takto vymedzuje prokúru Obchodný zákonník.

Práva subjektu, ktorý prijal dodávku práce osoby nelegálne zamestnávanej, voči inšpekcii práce v konaní o uložení pokuty (právo na spravodlivý proces) N

Publikované:

Na konci roka 2024 Najvyšší správny súd SR (Zbierka stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 3/2024, ročník: III.) publikoval niekoľko rozhodnutí, ktoré priamo súvisia s pracovným právom. Ide aj o rozhodnutie 88/2024 ZNSS založené na rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Ssk 26/2023 z 26. júna 2024, ktorý sa týka otázky subjektu, ktorý prijal prácu fyzickej osoby, ktorá je nelegálne zamestnávateľom dodávateľom práce/služby podľa § 7b ods. 5 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a jeho postavení v konaní – napríklad možnosť namietania toho, čo poskytovateľ práce/služby nenamietal.

Skúšobná doba a počítanie času – judikát Najvyššieho súdu SR - R 66/2024 N

Publikované:

Na konci roka 2024 Najvyšší súd SR (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2024) publikoval niekoľko rozhodnutí, ktoré sa týkajú pracovného práva alebo s ním priamo súvisia. Medzi nimi je aj judikát R 66/2024 založený nauznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. augusta 2024, sp. zn. 6CdoPr/11/2023, ktoré sa týka § 45 Zákonníka práce – trvania skúšobnej doby.