Záťaž chladom vzniká v dôsledku energetického výdaja organizmu súvisiaceho s charakterom pracovnej činnosti zamestnancov a tepelným stavom prostredia, ktorý ovplyvňuje odvod tepla z tela do okolitého prostredia. Tepelný stav vnútorného prostredia charakterizujú priamo merateľné faktory tepelno-vlhostnej mikroklímy: teplota vzduchu (ta), relatívna vlhkosť vzduchu (rh) a rýchlosť prúdenia vzduchu (va). Tepelný stav vonkajšieho prostredia charakterizuje: korigovaná teplota vzduchu (t a,kor) stanovená z aktuálnej teploty vzduchu (ta) pri danej rýchlosti prúdenia vzduchu (va).
Pod pojmom záťaž chladom sa rozumie tepelná záťaž zamestnanca pri dlhodobej práci na vnútornom pracovisku, kde z technologických dôvodov je operatívna teplota (to) nižšia ako minimálna hodnota prípustnej operatívnej teploty (to,prip) pre daný druh práce, alebo ak na vonkajšom pracovisku sa vykonáva dlhodobá práca počas chladných dní s korigovanou teplotou vzduchu nižšou ako 10 stupňov C.
Uvedený tepelný stav na vnútornom a vonkajšom pracovisku pri dlhodobej práci (dlhšie ako 4 hodiny) upozorňuje zamestnancov na zvýšenú záťaž chladom a na potrebu prijať ochranné a preventívne opatrenia vrátane posúdenia primeranosti tejto záťaže vo vzťahu k individuálnej spôsobilosti zamestnancov. Reakcia ľudského organizmu na chladné prostredie
Na chladné prostredie reaguje ľudské telo najprv znížením podkožnej cirkulácie krvi, znížením teploty pokožky, čo následne znižuje tepelné straty. Tento proces je sprevádzaný vznikom "husej kože" alebo atavistickým javom "postavením chĺpkov na koži", čo spôsobuje lepšiu tepelnú izoláciu kože. Ak je tento mechanizmus neúčinný, nastupuje svalové napätie, trasenie sa, ktoré zvyšuje tepelnú produkciu tela.
Ak tieto fyziologické reakcie nezabezpečia tepelnú rovnováhu, nastane nevyhnutné podchladenie tela - hypotermia a vnútorná teplota tela môže klesnúť pod 35 stupňov C. Aj keď nenastane hypotermia, pokračujúce vystavenie chladným podmienkam spôsobuje vzostup krvného tlaku, srdcovej frekvencie a spotreby kyslíka. Ak začne klesať teplota telesného jadra, klesá srdcová frekvencia a dochádza k prerušeniu krvného obehu, pričom smrť nastáva pri teplote jadra medzi 25 stupňov C až 30 stupňov C [3].
Únosná záťaž chladom pri práci
Na vnútornom pracovisku k záťaži chladom dochádza vtedy, keď pri danej triede vykonávanej práce charakterizovanej priemerným energetickým výdajom je operatívna teplota (t o) nižšia ako minimálna hodnota prípustnej operatívnej teploty (to,prip) [2]. V tab. č. 1 je uvedený rozsah hodnôt prípustnej operatívnej teploty v spojení s rýchlosťou prúdenia vzduchu a relatívnou vlhkosťou vzduchu pre triedy prác 1a, 1b, 1c, 2a, 2b, 3 a 4 v chladnom období roka.
Tab. č. 1:
