BOZP v období mimoriadnych opatrení proti šíreniu koronavírusu

Povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov

Zamestnávateľ a zamestnanec majú podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) viacero možností, ako sa v tejto mimoriadnej situácii dohodnúť, aby sa na pracovisku predišlo šíreniu ochorenia COVID-19. Okrem práce z domu prichádza do úvahy čerpanie dovolenky alebo náhradného voľna, ak ho zamestnanec má nevyčerpané. Zamestnávateľ môže zvoliť aj zmenu rozvrhu pracovných zmien alebo sa so zamestnancom dohodne na pracovnom voľne s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje neskôr. V osobitnom prípade môže ísť aj o prekážku v práci na strane zamestnávateľa – keď mal zamestnanec naplánované zmeny a zamestnávateľ mu oznámi, že mu prácu nepridelí a zamestnancovi patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Zákonník práce neobsahuje časové obmedzenie trvania tejto prekážky v práci, a teda je na rozhodnutí zamestnávateľa, v akom rozsahu toto opatrenie v tomto prípade použije.

Opatreniami prijatými vládou SR a Úradom verejného zdravotníctva je povinný riadiť sa okrem zamestnávateľa aj zamestnanec ako občan Slovenskej republiky, a aj on je v záujme ochrany vlastného zdravia povinný konať určitým spôsobom alebo zdržať sa určitého konania, ak to bolo príslušným orgánom nariadené alebo odporúčané.

Informovanie zamestnávateľa

V prípade, ak sa zamestnanec vrátil z dovolenky z oblasti, kde bol výskyt prípadov ochorenia COVID-19, alebo ak mohol byť potenciálne v kontakte s osobami, u ktorých je riziko, že boli nakazené, mal by o tom informovať svojho zamestnávateľa. Podľa § 81 písm. e) Zákonníka práce totiž zamestnanec nesmie konať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Týka sa to teda aj situácie, keď by zamestnanec svojim zdravotným stavom ohrozoval zdravie ostatných zamestnancov. Zamestnávateľ môže v aktuálnej situácii (t. j. šírenie ochorenia COVID-19) v záujme ochrany zdravia ostatných zamestnancov ustanoviť povinnosť zamestnanca oznamovať svoj pobyt v rizikovej oblasti, prípadne iné skutočnosti, ktoré sú relevantné pre ochranu zdravia.

BOZP na pracovisku

Podľa § 5 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov je zamestnávateľ povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom k všeobecným zásadám prevencie patrí aj vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika, ako aj posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť. Zamestnávateľ je teda povinný posudzovať riziko na pracovisku a v prípade potreby je oprávnený prijať a vykonať vhodné opatrenia na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov.

Prijatie vhodných opatrení závisí od posúdenia rizika zamestnávateľom v závislosti od konkrétneho prípadu (napr. krajina, z ktorej sa zamestnanec vracia), pritom sa môže riadiť opatreniami, ktoré prijala Bezpečnostná rada SR. Napríklad u osôb, ktoré sa vrátili zo zóny výskytu ochorenia COVID-19 a nevykazujú príznaky ochorenia, sa v zmysle usmernenia hlavného hygienika SR vyžaduje, aby sledovali svoj zdravotný stav počas 14 dní od príchodu z oblasti zasiahnutej ochorením COVID-19 (kašeľ, bolesť hrdla, dýchavičnosť, horúčka). Vychádzajúc z tohto odporúčania tak zamestnávateľ môže zvážiť prácu z domu, prípadne prekážku v práci po dobu 14 dní.

V zmysle uvedeného je zamestnávateľ povinný posudzovať riziko a na základe tohto posúdenia oprávnený prijať a vykonať potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany života a zdravia zamestnancov, pričom sa môže riadiť opatreniami, ktoré prijala vláda SR, resp. odporúčaniami Ministerstva zdravotníctva SR, Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR,  Úradu verejného zdravotníctva SR, ktoré zverejňujú na svojich stránkach. K takýmto opatreniam okrem home office patrí napríklad možnosť zrušiť pracovnú cestu a/alebo zahraničnú pracovnú cestu zamestnanca či povinnosť poskytnúť zamestnancovi potrebné a účinné osobné ochranné pracovné prostriedky chrániace zamestnanca pred biologickými nebezpečenstvami (napr. ochranné rúška a respirátory na ochranu dýchacích orgánov, ochranné rukavice, dezinfekčné prostriedky na ochranu rúk a pod.). Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi uvedené potrebné a účinné osobné ochranné pracovné prostriedky len v tom prípade, že iným dostatočným spôsobom zamedzí ohrozeniu života a zdravia zamestnanca koronavírusom SARS-CoV-2.

Opatrenia v podniku a v organizácii

Zamestnávateľ má možnosť upraviť postupy a pravidlá,