Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Posúdenie rizika v malej stavebnej spoločnosti
Dátum:
Posúdenie rizika v malej stavebnej spoločnosti
Ing.
Marek
Šolc
PhD.,
doc.Ing.
Vojtech
Mikloš
PhD.,
Katedra integrovaného manažérstva, TU Košice
V súčasnosti sa stále väčší dôraz kladie na problematiku bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci (ďalej BOZP). Napriek tomu však dochádza k mnohým pracovným úrazom, a to hlavne v sektore
stavebníctva, v malých a stredných organizáciách. Stavebníctvo je najviac rizikovým sektorom nielen
na Slovensku, ale v celej Európe. K smrteľným úrazom dochádza najčastejšie pri páde z výšky a druhou
najčastejšou príčinou smrteľných úrazov sú padajúce predmety. V tomto sektore je zvýšená
pravdepodobnosť výskytu chorôb z povolania, ako dôsledok výkonu práce v nepriaznivých klimatických
podmienkach, v nechránených priestoroch a z dôvodu manipulácie s ťažkými bremenami. Najčastejšími
následkami sú problémy s kostným zápalom kĺbov, problémy s chrbticou a poškodením dýchacích ciest
ako následok práce v prašnom prostredí. Z uvedených dôvodov je nevyhnutné zabezpečiť uplatňovanie
všeobecných zásad prevencie, dodržiavanie prijatých bezpečnostných opatrení a bezpečnostného plánu a
spoluprácu medzi zamestnávateľmi na stavenisku.
Legislatíva týkajúca sa BOZP v podmienkach EÚ
Všeobecne záväzné legislatívne predpisy v oblasti BOZP sa v EÚ členia na:
-
oblasť ochrany pracovníkov pri práci
-
a oblasť bezpečného konštruovania strojových zariadení.
Tieto oblasti boli definované rámcovými Európskymi smernicami:
-
Smernica Rady 89/391/EHS - o zavádzaní
opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci.
-
Smernica Rady 89/392/EHS - o aproximácii
právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa strojového zariadenia - bezpečnosť strojov
(nahradená smernicou 2006/42/ES).
Legislatíva týkajúca sa BOZP v podmienkach SR
Právny predpis
-
Zákon č. 124/2006 Z.z., o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci v znení zákona 309/2007
Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006
Z.z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a
ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
-
Zákon č. 395/2006 Z.z., o minimálnych
požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných
prostriedkov.
-
Zákon č. 396/2006 Z.z., o minimálnych
bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko.
-
Zákon č. 355/2007 Z.z., o ochrane,
podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
-
Vyhláška č. 374/1990 Slovenského úradu
bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu zo 14. augusta 1990, o bezpečnosti práce a
technických zariadení pri stavebných prácach.
-
Vyhláška č. 448/2007Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky zo 7. septembra 2007, o podrobnostiach o faktoroch práce a
pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o
náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií.
-
Vyhláška č. 542/2007 o podrobnostiach
o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou
záťažou pri práci.
-
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.
281/2006 z 19. apríla 2006, o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri
ručnej manipulácií s bremenami.
Vnímanie pojmu "riziko"
Pojem riziko je nutné spájať minimálne s dvoma veličinami, pravdepodobnosťou alebo
frekvenciou a následkom príslušného javu.
V rozšírených definíciách sa objavujú ďalšie parametre, ako je expozícia, možnosť
zabránenia, atď., ktoré sú ale funkciou pravdepodobnosti a následku resp. dôsledku.
V technických systémoch je riziko vhodné popísať kartézkym súčinom:
R = p * n
kde:
-
parameter p je pravdepodobnosť,
-
parameter n je následok.
Tento princíp sa uplatňuje v oblasti chemickej bezpečnosti pri výpočte rizík (Oravec, M.,
2009).
Závažnosť škody sa odhaduje podľa:
-
charakteru predmetu ochrany (osoby, majetok, prostredie),
-
závažnosti zranenia alebo poškodenia zdravia (ľahké, vážne, smrť)
alebo
-
podľa rozsahu poškodenia (jedna alebo viac osôb).
Pravdepodobnosť vzniku škody sa odhaduje podľa frekvencie a doby trvania ohrozenia, podľa
pravdepodobnosti vzniku nebezpečnej udalosti alebo podľa možnosti ako predchádzať škodám, rýchlosti
vzniku nebezpečnej udalosti, ľudské možnosti predchádzať škodám a možnosti úniku (STN 01 0380
Manažérstvo rizika, 2003).
Odporúčanie
Hodnotenie rizika udáva dosiahnutý stupeň bezpečnosti. Ak je treba riziko znížiť, vyberú
sa bezpečnostné opatrenia na jeho zníženie, aby bezpečnosť dosiahla požadovanú úroveň. S novými
bezpečnostnými opatreniami môže vzniknúť nebezpečenstvo nových ohrození a preto je nutné doplniť
ohrozenia do zoznamu ohrození a postup hodnotenia rizika opakovať.
Algoritmus posudzovania rizika
Hlavným cieľom posudzovania rizík pri práci je ochrana zdravia a bezpečnosti zamestnancov.
Posudzovanie pomáha minimalizovať možné poškodenie zamestnancov, alebo životného prostredia
zavineného pracovnou činnosťou. Tiež pomáha udržať konkurencieschopnosť a efektívny výkon
podnikania.
Riziká na pracovisku môžeme posudzovať podľa nasledujúcich krokov (obr. č. 1).
Obr. č. 1: Schéma postupnosti krokov posudzovania rizika I---------I------------------------------------------------------------------I I 1. krok I Zbieranie informácií I I---------I------------------------------------------------------------------I I 2. krok I Identifikovanie nebezpečenstiev a ohrození I I---------I---------------------
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
