Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci v oblasti agentúrneho zamestnávania (1.)

BOZP v oblasti agentúrneho zamestnávania predstavuje z hľadiska právnej praxe zložitý právny problém. Napriek niekoľkokrát deklarovanej prezumpcii vyplývajúcej z § 58 ZP, ktorá do postavenia klasického zamestnávateľa pri plnení mnohých povinností zamestnávateľa stavia užívateľského zamestnávateľa na miesto agentúry dočasného zamestnávania (ďalej "ADZ") (napr. ukladanie pracovných úloh dočasne pridelenému zamestnancovi, ich organizácia, riadenie a kontrola a pod.), nemožno právnu úpravu najmä v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca pri výkone práce považovať za dostačujúcu. Právny poriadok v tomto prípade totiž neuvádza systematický prístup k výkonu práv a povinností dotknutých subjektov v oblasti BOZP, pričom relevantná právna úprava je roztrieštená medzi viaceré pracovnoprávne predpisy, predovšetkým Zákonník práce, zákon o BOZP, zákon o inšpekcii práce a zákon o ochrane verejného zdravia.

Právny poriadok taxatívne nevymedzuje, v akom rozsahu vstupuje užívateľský zamestnávateľ do práv a povinností "klasického zamestnávateľa" v oblasti BOZP namiesto ADZ, t.j. aké práva a povinnosti zostávajú zachované po dobu dočasného pridelenia zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi pre ADZ. Určenie striktnej diferenciácie práv a povinností medzi ADZ a užívateľského zamestnávateľa totiž nemá význam len z hľadiska aktuálneho výkonu práce zo strany dočasne prideleného zamestnanca (informačná povinnosť, prideľovanie OOPP a pod.), ale zohľadňuje sa aj pri vzniku zodpovednosti za nesplnenie týchto povinností alebo vzniku zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania.

Všeobecné právne východisko zaisťovania BOZP

Základné všeobecné právne východisko pre oblasť ochrany práce možno nájsť v § 147 Zákonníka práce, ktoré predpokladá, že "zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na tento účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce." Zamestnávateľ v zmysle čl. 36 Ústavy SR v nadväznosti na uvádzané pracovnoprávne predpisy zabezpečuje ochranu práce ako systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na vytváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca ako neoddeliteľnú súčasť pracovnoprávnych vzťahov.

Ust. § 58 ods. 8 ZP predstavuje výnimku zo všeobecnej povinnosti zamestnávateľa v rámci ochrany práce z tejto všeobecnej povinnosti zamestnávateľa v zmysle § 147 ZP a tvorí základné kritérium pre posudzovanie rozdelenia kompetencií medzi užívateľského zamestnávateľa a ADZ. Ust. § 58 ods. 8 ZP uvádza, že "užívateľský zamestnávateľ, ku ktorému bol zamestnanec dočasne pridelený, ukladá zamestnancovi v mene zamestnávateľa alebo ADZ počas dočasného pridelenia pracov