Kontrolná činnosť u zamestnávateľa

Kontrolná činnosť u zamestnávateľa patrí medzi najdôležitejšie činnosti. Táto činnosť je dôležitá počas celého zamestnania zamestnanca, pričom nie je dôležité či zamestnanec pracuje na základe pracovného pomeru - teda pracovnej zmluvy, alebo na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru - dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov.

Zamestnávateľovi vyplýva kontrolná činnosť svojich zamestnancov jednak z ustanovení Zákonníka práce, a tiež z ustanovení zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov.

Viaceré osobitné právne predpisy napr. zákon č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov a pod., stanovujú zamestnávateľovi výkon kontrolnej činnosti. Článok sa však zaoberá kontrolnou činnosťou u zamestnávateľa podľa ustanovení Zákonníka práce a ustanovení zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov.

Článok 11 Zákonníka práce stanovuje, že zamestnávateľ:

Ak je u zamestnávateľa zavedený kontrolný mechanizmus, zamestnávateľ je povinný informovať zamestnanca o rozsahu kontroly a spôsoboch jej uskutočňovania.

Článok 11 Zákonníka práce priamo ukladá povinnosť zamestnávateľovi vypracovať vnútorný predpis a to vnútorný predpis, ktorý rozoberá vnútornú kontrolnú činnosť zamestnávateľa, jej obsah a formy. S týmto vnútorným predpisom musí byť preukázateľne oboznámený každý zamestnanec zamestnávateľa, či už pracuje u zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy alebo na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Tento článok Zákonníka práce zároveň upozorňuje zamestnávateľa na registratúrny poriadok, v ktorom je uložená povinnosť zamestnancov otvárajúcich došlú poštu zamestnávateľa túto neotvoriť, pokiaľ označeniu zamestnávateľa na obálke predchádza označenie zamestnanca. V prípade, že by príslušný zamestnanec takúto poštu zamestnanca otvoril (priezvisko a meno nad názvom zamestnávateľa), bol by porušený článok 11 Zákonníka práce a zamestnávateľ by takto vykonával kontrolu listových zásielok zamestnanca.

Bez ohľadu na počet zamestnancov a formu zamestnávateľa (podnikateľské subjekty, zdravotníctvo, štátna a verejná správa) je u zamestnávateľa nevyhnutný vnútorný predpis - organizačný poriadok, pričom v každom jeho závere sa má nachádzať organizačná schéma (tzv. pavúk), z ktorej je na prvý pohľad zrejmé, kto je vedúcim zamestnancom, kto komu podlieha a kto koho riadi.

V pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu. Zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne.

Miesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi.

Zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca.

Vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na tento účel záväzné pokyny.

To, aby u zamestnávateľa bolo jednoznačne zrejmé, kto je vedúcim zamestnancom a aké úkony je tento vedúci zamestnanec oprávnený robiť v mene zamestnávateľa, je veľmi dôležité.

Každý zamestnanec v Slovenskej republike by mal mať vedomosť o tom, kto je jeho priamym nadriadeným, kto ho riadi a kto ho kontroluje.

V súlade s § 81 Zákonníka práce je zamestnanec povinný najmä: